Interpretácia Najsvätejšej trojice samá o sebe sa urobiť nedá. Môžeme však fyzikálne vyjadriť jej instanciu (odtlačok) a to v ďalších riadkoch aj urobím.
Fyzikálna interpretácia tejto instancie Najsvätejšej trojice to nie je žiadna interpretácia toho či Boh existuje alebo či neexistuje, to sa nedá dokázať a fyzikálne sa to už vôbec nedá. Dá sa len fyzikálne riešiť reálne účinky fyzikálnych polí na život ako taký a na vedomie inteligentných bytostí. Nič viac a nič menej sa nedá v tomto smere urobiť. Účinky fyzikálnych polí nám môžu niečo napovedať, ale nič to nedokazuje ani nevyvracia. Závery z výsledkov zostanú však stále otvorené a každý si musí závery z týchto výsledkov urobiť sám.
Z teórie odlišnosti troch fyzikálnych polí a z nameraných výsledkov účinkov silného elektromagnetického poľa na živý organizmus je možné stanoviť nasledovné: Silná priestorová interakcia má dobré účinky na živý organizmus. Slabá priestorová interakcia uvoľňuje priestor pre elektromagnetickú hmotu, ktorá je potom hustejšia a to má zlé účinky na živý organizmus, a teda aby mohol existovať život musí byť splnená podmienka aspoň minimálnej (hraničnej) hustoty priestorového poľa! Zjednodušené povedané platí nasledovné v takom schematickom pojatí, že priestorové pole (prvé pole) – priestorová interakcia je čisté Dobro vždy a všade pre akúkoľvek hustotu svojho poľa. Elektromagnetické pole (druhé pole) je od určitej úrovne hustoty svojho poľa Zlo. Dobro a Zlo, Boh a Satan, môžete si sami dosadiť čo chcete podstata zostane však rovnaká ohľadne účinkov na živý organizmus.
Sú tri fyzikálne polia, z ktorých je svet poskladaný. Priestorové pole – priestorová interakcia (gravitácia, rotácia) - Prvé pole, elektromagnetické pole (elektrická a magnetická sila) - Druhé pole, časticové pole (silná a slabá interakcia) - Tretie pole. Všetky tri fyzikálne polia sú dvojzložkové čo znamená, že pozostávajú z dvoch interakcií.
Prvé fyzikálne pole je dvojzložkové pole s previazanými interakciami čo znamená, že ide o jedno fyzikálne pole, o jednu entitu. Druhé fyzikálne pole je taktiež dvojzložkové pole s previazanými interakciami čo znamená, že ide o jedno fyzikálne pole, o jednu entitu.
Tretie fyzikálne pole je dvojzložkové pole s nepreviazanými interakciami čo znamená, že ide o dve jednozložkové fyzikálne polia, o dve entity.
Ak sa sčíta napríklad prvé fyzikálne pole s tretím fyzikálnym poľom potom dostávame tri entity, čo je instancia (odtlačok) najsvätejšej trojice – Boh. Ak sa sčíta druhé fyzikálne pole s tretím fyzikálnym poľom tak dostávame tiež tri entity, čo je instancia (odtlačok) najnesvätejšej trojice – Satan.
Už som to spomenul vyššie. Fyzikálne sa dá vyjadriť iba instancia (odtlačok) Boha, či Satana. Prvé fyzikálne pole spojené s tretím fyzikálnym poľom – znamená, že ide o „najčistejšie božie“ a je to instancia (odtlačok) niečoho čo nemá fyzikálnu interpretáciu, nedá sa to fyzikálne opísať ani nijako chápať. Podobne. Druhé fyzikálne pole spojené s tretím fyzikálnym poľom – znamená, že ide o „najnečistejšie satanské“ a to je tiež instancia (odtlačok) niečoho čo nemá fyzikálnu interpretáciu.
Intuitívne môžeme predpokladať, že Prvé fyzikálne (priestorové) pole - priestorová interakcia je niečo dobré lebo čím je toto pole hustejšie – ak je ho viac v nejakej objemovej jednotke, tak to má fatálne priaznivé účinky na živý organizmus.
Ak ste v silnej priestorovej interakcii, ktorej hustota energie je výrazne vyššia oproti hustote energie toku svetelného žiarenia, tak cítite lásku a ste ňou prežiarený.
Odhadujem z toho čo zatiaľ vieme o priestorovom poli ako aj intuitívne čo vieme o ňom ďalej predpokladať, že platí pre priestorovú(é) interakciu (pole) nasledovné: Aby ľudia voči sebe cítili lásku a mali len konanie s dobrými úmyslami jeden k druhému, tak na to je nevyhnutná určitá hustota energie priestorovej interakcie!
Tvrdím, že silná priestorová interakcia pôsobí na živú hmotu tak, že zaniká zlé vedomé konanie jednej živej inteligentnej bytosti voči druhej živej bytosti. A nie je to až taká nereálna fantázia. Má to blízko k fyzikálnemu faktu, ktorý by sa mohol dať dokázať cez elektromagnetické pole a teóriu odlišnosti troch fyzikálnych polí! To by potom znamenalo, že inteligentné živé bytosti v silnej priestorovej interakcii vôbec nemusia riešiť také problémy, aké máme my. Im jednoducho je už dané, že budú a sú dobrí. A teda z toho logicky potom vyplýva, že my žijeme v slabej priestorovej interakcii a preto sme nie iba dobrí, ale sme aj zlí.
Pozrime sa, že kde sa to vlastne nachádzame aj s našim Slnkom v našej galaxii, aby som podporil myšlienku, že celkom kľudne môže byť faktom naša ojedinelosť výskytu v takejto slabej priestorovej interakcii v akej bezpochyby sme. Nachádzame sa ďaleko od stredu našej galaxie. Sme na jednom ramene galaktickej špirály a v podstate na úplnom okraji galaxie. Priestorová interakcia tu musí byť pre život len tak-tak. Viac ako 90% života sa musí vyskytovať v okolí stredu galaxie alebo v špirálových ramenách galaxie na ich začiatku, teda pri strede galaxie.
Svetlo má v silnej priestorovej interakcii inú (menšiu) hustotu energie toku svetelného žiarenia ako keď doletí do nášho oka tu na Zemi, kde na Zemi už bude mať väčšiu hustotu energie toku svetelného žiarenia a poposúvajú sa nám aj všetky spektrálne triedy hviezd aké v skutočnosti majú na tvári miesta. My potom vidíme z našej slabej priestorovej interakcie, že všade sú horúce hviezdy - silnejšie ako naše Slnko alebo väčšie ako Slnko a tak úplne chybne vylučujeme, že by tam mohol existovať život a myslíme si, že sme jediní vo vesmíre. Ale skôr opak je pravdou. Skôr my sme jediní, ktorí sú v tak slabej priestorovej interakcii. V jednej diskusii som spomenul, že astrofyzika bude potrebovať asi korekčné tabuľky na spektrálne triedy hviezd v závislosti od predpokladanej sily priestorovej interakcie, v ktorej sa pozorovaná hviezda nachádza a od toho v akej silnej priestorovej interakcii sa nachádzame my. Jeden diskutér ma vysmial za to, že som spomenul korekčné tabuľky. Smiech, nesmiech vyzerá to tak, že ich bude asi treba. A vyzerá to ďalej aj tak, že takmer všetok život je v silnejšej priestorovej interakcii v akej máme "šťastie" byť my.
Ja si myslím, že príroda vo vesmíre nedovoľuje vznik života v slabej priestorovej interakcii, iba ak s nejakými výnimkami ako to bolo napríklad na našej Zemi čím korešpondujem s náboženstvom. Ale nie v zmysle ako to bolo v minulosti, keď sa odmietal život na iných planétach lebo sa tvrdilo, že sme jediní a že Slnko sa točí okolo Zeme.
Áno možno sme jediní, ale možno jediní čo sa vyskytujeme v takej slabej hustote priestorového poľa! Potom by náboženstvo malo pravdu, že sme jediní a potrebujeme spásu. A dôvod? Lebo žijeme v slabej hustote priestorového poľa a sme jediní svojho druhu v celom kozme, ktorí žijú v tak slabej priestorovej interakcii.
Potom by všade inde žili bytosti v silnejšej priestorovej interakcii ako my a sú preto dobrí a nepotrebujú spásu a preto tam Boh nemusel poslať ani svojho Jediného Syna ale poslal ho k nám, aby zachránil nás, keď už z nejakého dôvodu došlo k tomu, že sme vznikli v takejto slabej priestorovej interakcii. A takto to má celé aj nejakú logiku ohľadne Jediného Syna.
Ostatné nechávam na diskusiu.
