Najprv jednoduchý úvod do problematiky, že aký je skutkový stav vecí ohľadne toho, čomu hovoríme gravitácia.
Ak chceme na Zemi rušiť gravitáciu, tak si treba uvedomiť, že na Zemi nepôsobí žiadna gravitácia, ale odpudivá sila priestorového poľa.
Priestor nie je geometria, ale priestor je fyzikálne pole, ktoré pozostáva z gravitácie a rotácie. Priestor váži v kilogramoch a má aj svoju energiu. Pri priestore platí opačná logika, akú používame v bežnom živote. Pri priestore a teda v prírode platí, že aby sme sa mohli niekde vyskytovať musí tam byť hmota (niečo), ak by tam bolo nič, tak by sme tam nevošli a bolo by to pre nás ako betón, nevošli by sme tam. U nás – v bežnom živote sa uplatňuj logika, že aby ste niekde mohli vojsť musí tam byť prázdno – nič a to je nesprávna logika, logika, ktorá v prírode neplatí, je to blud a nezmysel.
To, že sme niekde vošli je zapríčinené tým, že je tam priestorová hmota, ktorá nám to umožňuje, aby sme tam (kdekoľvek) mohli vojsť.
Priestorové pole opisuje Teória priestorového poľa aj Všeobecná teória relativity a opisuje sa podobne ako sa robí opis v Teórii elektromagnetického poľa – maxwellový opis. Na opis priestorového poľa potrebujeme dve konštanty a to gravitačnú konštantu G=ĸ1/4π a ľavotočivú rotačnú konštantu ĸ2, kde ĸ1 je permitivita priestorového poľa. Podobne aj ako v Teórii elektromagnetického poľa, kde máme permitivitu ε a permeabilitu μ, kde permeabilita μ0 je pravotočivá rotačná konštanta a elektrická konštanta je Ꞓ=4πε0. Pri priestorovom poli platí podobná a zároveň opačná logika pre opis ako pri elektromagnetickom poli a mnohé rovnice sú si tam podobné len niečo je inak, napríklad, čo má byť v čitateli je v menovateli a naopak.
Gravitácia nie je v látke, ale gravitácia je v priestore. Priestor okolo Zeme vytvára odpudivú silu (intenzitu) na látky, ktorou sme tlačení do Zeme (odpudzovaní k Zemi) a nie sme k nej priťahovaní. Ak chceme rušiť túto odpudivú silu, tak musíme vedieť, čo ju vyvoláva.
(Poznámka: To, že sa nám zdá, že gravitácia je v látke je zapríčinené tým, že telesá sa skladajú z časticového poľa a časticové pole sa skladá so silného poľa (silná interakcia) a slabého poľa (slabá interakcia). A práve toto slabé pole viaže na seba časť hmoty z priestorového poľa, čím priestorové pole začne pôsobiť na túto hmotu a vnímame to, že teleso má hmotnosť a tiaž a že priťahuje iné telesá, čo sme pomenovali gravitácia.)
Túto silu vyvoláva rotácia priestorového poľa, ktorá je v okolí Zeme a môžeme si ju predstaviť ako kružnice, ktoré sú naukladané na sebe a všetky sa točia rovnakým smerom a každá kružnica, ktorá je ďalej od Zeme je o niečo väčšia (má väčší polomer otáčania ako kružnica pod ňou). Tieto kružnice pôsobia na seba a týmto pôsobením na seba indukujú silu – magnetickú silu priestoru, ak zvážime, že magnetizmom budeme nazývať pôsobenie rotácii na seba ako u priestorového poľa tak aj u elektromagnetického poľa.
Priestorové pole sa točí okolo Zeme okolo viacerých ôs otáčania, kde každá os otáčania je zhodná s gravitáciou. Fyzikálne pole sa točí. A netočí sa len okolo jednej osi, ale točí sa okolo viacerých ôs. Priestorové pole je 4 rozmerné pole, lebo nemá len jednu os otáčania, ale viacej – čo je poznávací znak pre 4 rozmerné pole. Podobne je 4 rozmerné aj elektromagnetické pole, ktoré sa taktiež točí naraz okolo viacerých ôs. Elektromagnetické pole je pravotočivé pole a priestorové pole je ľavotočivé z pohľadu do jeho stredu.
V strede týchto kružníc je gravitácia, sila, ktorá pôsobí radiálne kolmo k Zemi. Gravitácia je týmito kružnicami vyvolávaná a pôsobila by na Zemi táto gravitácia pokiaľ by ju neprekrývala silnejšia sila a to magnetická sila priestoru, kde magnetizmus priestoru je pôsobenie jeho rotácií na seba.
Magnetická sila priestoru je preto väčšia ako gravitácia, lebo tieto kružnice sú veľké a čím väčšia kružnica tým väčšia magnetická sila. Pri elektromagnetickom poli je to naopak, čím menšia kružnica tým väčšia magnetická sila, preto röntgenové žiarenie je možné vychyľovať slabým magnetom, lebo má malé kružnice a veľkú magnetickú silu – kružnice má menšie ako u viditeľného svetla, ktoré je možné vychýliť len silným magnetom a nie slabým ako u röntgenového žiarenia, lebo röntgenové žiarenie má zase silnú svoju magnetickú silu, tak stačí na neho slabý magnet, aby sme ho vychýlili.
Rotácie poukladané na sebe sa točia rovnakým smerom, a preto indukujú odpudivú silu (odpudzujú sa). Je to podobné ako pri magnetizme pri elektromagnetickom poli, kde kružnice, ktoré majú rovnaký smer otáčania sa priťahujú. Ak porovnáme tieto dva prípady, tak platí tam opačná logika. Ak sa pri elektromagnetickom poli kružnice priťahujú, tak pri priestorovom poli sa kružnice odpudzujú. Pri priestorovom poli na Zemi sa kružnice otáčajú rovnakým smerom (doľava z pohľadu z vesmíru) a podobne ako pri magnetizme u elektromagnetického poľa pôsobením na seba indukujú silu, ktorou sa od seba odpudzujú ako aj odpudzujú smerom k zemi všetky látky s kilogramovou hmotou.
Ak chceme túto silu rušiť, tak nám len treba zmeniť moment otáčania kružnice z priestorového poľa, čím sa bude indukovať menšia sila na látku s kilogramovou hmotou a tým bude menej odpudzovaná k Zemi a budeme to vnímať ako rušenie gravitácie. To sa uskutoční pomocou priameho vodiča s jednosmerným prúdom, v okolí ktorého sa indukuje kružnica – magnetická indukcia a touto kružnicou budeme pôsobiť na kružnicu priestorového poľa a takto meniť ich moment otáčania na nižší.
Že nepôsobí gravitácia na Zemi, ale odpudivá sila priestoru spoznáme podľa toho, že pri pôsobení gravitácie by sme mohli skákať z okna 12 poschodového domu a pri páde na Zem by sme sa nezabili. Nepadali by sme so zrýchleným pohybom, ale padali by sme rovnakou rýchlosťou od počiatku po koniec a pri dopade na Zem by sa pri sile – gravitácia neuplatnila zotrvačná hmotnosť telesa, čím by došlo k javu, že by nás náraz nijako nepoškodil. Toto si je možné overiť na Mesiaci a Marse, lebo tam pôsobí príťažlivá sila – gravitácia, ktorá je užívateľsky prívetivá sila. Ale overiť si to treba tak, že by tam musel byť ten mrakodrap a vyjsť hore a potom skočiť dole. Pri dopade z vesmíru to neplatí, lebo letíme z iného priestorového poľa ako je na Marse, tak preto rakety, čo dopadnú na Mars alebo Mesiac bez brzdenia sa rozbijú.
Takže názov blogu nevystihuje presne to o čo sa tu jedná, lebo to, čomu hovoríme príťažlivá sila – zemská príťažlivosť, v podstate nie je žiadna príťažlivosť, ale odpudivosť a gravitácia na Zemi je vybudená, ale neuplatňuje sa. Ide o skladanie síl vo fyzikálnom poli, kde sily s rôznymi fyzikálnymi rozmermi sa sčítavajú tak, že sa napíše len sila s väčšou hodnotou a tá s menšou hodnotou sa nijako nezúčastňuje na fyzikálnom deji. Skladanie síl vo fyzikálnom poli je iné ako skladanie síl v klasickom chápaní.
Takže rušenie odpudivej sily na menšiu silu môže prebehnúť tak, že si vezmeme váhu obr. 3 a položíme na ňu rovnaké závažia obr. 3, tak aby sa s nimi uviedla váha do pozície nula – rovnováhy a nad jedno závažie umiestnime zariadenie obr. 1, ktoré je napájané jednosmerným prúdom a účelom tohto zariadenia je získať kružnicu – magnetickú indukciu – rotáciu elektromagnetického poľa, aby sme cez toto pole pôsobili na kružnicu priestorového poľa a zmenili týmto pôsobením moment otáčania priestorovej kružnice vďaka čomu nastane menšia odpudivá sila a teleso bude nadľahčované, čo budeme pozorovať ako výchylku na váhe obr. 2.
Napísal som len ten najjednoduchší princíp, že ako nadľahčovať telesá na Zemi, kde tento princíp treba uplatniť na technické zariadenie, ktoré dokáže nadľahčovať telesá o veľkej tiaži tak, že nimi budeme môcť potom ľahko pohybovať akoby na nich nepôsobila žiadna sila. Takéto zariadenia sa už v dávnej minulosti na Zemi vyskytovali a mohli byť využívané na stavbu veľkých objektov, stavieb o veľkej tiaži.
Problematika, ktorú som sa tu snažil opísať je veľmi rozsiahla a zložitá a ťažko sa to píše pre bežného čitateľa, lebo musím veľa vecí vysvetliť a ja ani neviem, čo mám napísať a vysvetľovať, aby to bolo jasné pre niekoho, kto sa s týmto nezaoberal.
