Produkcia poznania to je akoby ťažba „prírodného“ bohatstva, ktoré je v hlavách ľudí. Mať schopnosť alebo mať možnosť myslieť to nemá byť privilégium, to má byť niečo čo sa má „ťažiť“. Keď to nerobíme mrháme obrovským potenciálom. Doslova von oknom vyhadzujme svoj lepší a krajší život celej planéty.
Nerobme to. Nemrhajme tým čo nám príroda ponúkla v každom človeku - v jeho schopnostiach, ale využívajme to! V ľuďoch treba vidieť zdroj všetkého a preto im treba vytvárať podmienky, šance a možnosti, aby mohli svoje schopnosti naplno rozvíjať a odovzdávať zo seba svoj potenciál pre produkciu poznania, ktorý v nich je.
Pokrok to nie je iba, kvalitnejší televízor, lepší mobilný telefón, lepšie auto. Pokrok musí byť vo všetkom. Pokrok bude vtedy keď z roka na rok bude menšia bieda a menej hladu. Keď bude menej nezamestnaných, keď bude lepšia a dostupnejšia zdravotná starostlivosť, keď sa konečne nájdu lieky na nevyliečiteľné choroby, to je pokrok. A ja bohužiaľ nevidím okolo seba pokrok. Umiera sa na choroby, tak ako sa umieralo pred 20, 30 rokmi. Tie isté choroby sú rovnako nevyliečiteľné ako vtedy tak aj teraz. A keď je tam nejaká šanca, tak nie je dostupná pre každého. Niektorí ľudia prosto musia umrieť hoci by existovala šanca na ich záchranu, lenže pre nich je táto záchrana nedostupná. Nezamestnanosť neklesá, ale stále rastie a keď nerastie, tak vždy existuje. Ak také niečo existuje potom to je pre mňa len vizitka zaostalosti spoločnosti a nie jej pokroku vo svojom vývoji.
Ako to celé riešiť? Využívaním potenciálu, ktorý je v hlavách ľudí. Len v hlavách ľudí je zdroj na objavenie liekov proti chorobám. Len v hlavách ľudí je zdroj na vytváranie potenciálu pre lepší život na každom mieste planéty. Len tam je ten potenciál, tam je ten zdroj, ktorý nie je nikde inde iba tam! Tak si to uvedomme a začnime tento potenciál naplno využívať! Odstráňme všetky bariéry, ktoré bránia jeho využívaniu! So vzdelania a schopnosti rozmýšľať nerobme privilégium, ale právo. Nech ľudia dostávajú pracovné miesta za svoje ozajstné schopnosti.
Aby sme si uvedomili, že aký je veľký tvorivý a rozumový potenciál v ľudskej populácii, tak si stačí zobrať za príklad počítače. Dieťaťu ste kúpili počítač, nič ste mu nemuseli vysvetľovať a ono samo nechalo realizovať svoje rozumové schopnosti len preto, že počítač je vec, ktorá s človekom komunikuje. Zadáte niečo a tá vec urobí presne to čo ste zamýšľali, ak to neurobí hľadáte príčinu, že prečo to neurobilo čo ste chceli. A učíte sa a ide to rýchlo až tak, že dieťa ovláda počítač na expertnej úrovni a dosahuje schopnosti, ktoré potom dokáže uplatniť na pozíciách, kde treba mať znalosti z práce s počítačmi.
Distribúcia vyprodukovaného poznania.
Keď nastupovali počítače bola dostupná literatúra z programovania. Človek sa mohol pohodlne dostať k poznatkom a naučiť sa z knižky programovať web stránky, naučiť sa nejaký programovací jazyk pre tvorbu webu napríklad JavaScript a vidíte sami ako rýchlo napredujeme. Máme stále dokonalejší web a proste to fičí, lebo je veľa ľudí, ktorí s tým vedia robiť a tak vzniká pokrok na tomto poli. Lenže počítače to je len jedná škála ľudskej existencie. Sú tu aj ďalšie škály a ďalšie odvetvia a tam to už takto nefunguje. Jedným odvetvím, kde to vôbec nefunguje je produkcia základného poznania vo fyzike, proste vo vede.
Na úrovni vlády by sa mali prijímať rozhodnutia, aby sa robila distribúcia poznania – tlač odbornej literatúry pre bežných ľudí, lebo toto zjavne trh riešiť nevie a potrebuje to nejaký organizovaný zásah. Ak písať odbornú literatúru tak nie však takú, že tomu bude len málokto rozumieť. Písať túto literatúru už so zámerom, že to bude môcť pochopiť aj laik a po prečítaní, po doštudovaní danej literatúry, aby sa stal z neho jedinec, ktorý bude danú problematiku už ovládať. Nie však knihy z oblasti sociálnej práce a manažmentu, ale knihy s oblasti exaktného poznania – hlavne matematika a fyzika – rôzne fyzikálne teórie ako aj časticová fyzika!
Do toho sa však musí investovať. Niekto kto ovláda nejakú problematiku z uvedenej oblasti nebude predsa písať knihu a potom ju vydávať, keď nemá ani istotu či sa bude dobre predávať. A aby sa kupovala tak tento autor potrebuje k svojej práci aj asistenčné služby a to sú náklady. Nehovoriac o jeho čase, ktorý tomu musí venovať. Potrebuje okrem uvedeného aj prácu konzultovať s nejakým laikom a vidieť čo treba v knihe ešte lepšie vysvetliť, aby sa to dalo pochopiť a mohla sa tá kniha predať širokému okruhu ľudí a splniť si tak svoj účel – distribuovať exaktné poznanie. Lebo nájsť niekoho na vysvetlenie niečoho čo je vám v nejakej knihe nejasné nie je vôbec ľahké a sú to pre vás náklady bez záruky, že vám to prinesie želaný výsledok.
Toto si uvedomili aj slovenskí matematici v druhej polovici 80-tych rokov minulého storočia kedy sa niekoľko matematikov spojilo (zjednotiť si pojmy – aby nevysvetľoval každý tú istú vec inými slovami), so zámerom vydať spoločnú matematickú analýzu ale takú, že by bola reálne použiteľná aj pre ľudí, ktorí prichádzajú zo strednej školy a vedia tak nanajvýš derivovať. A aj takú knihu napísali. Môže po nej siahnuť aj 5 ročné decko, ak bude vedieť čítať. Vydali analýzu kde išli od piky. Axiomaticky definovali sčítanie, násobenie, proste všetko. Tie knihy, ak dostane do rúk človek, ktorý má len rozum, vie čítať a nič viac, tak ten človek sa z tých kníh dokáže naučiť všetko z matematiky až po úroveň vedomostí aké má trebárs profesor z matematiky. Tak sú dobre a jasne napísané.
A toto potrebujeme pre každú oblasť. Mnoho talentov sa už dávno malo stretnúť s kvalitnou knižkou napríklad z teórie relativity. Kde by bolo od piky dopodrobna rozobrané ako, čo a prečo. Tak ako to je v tej matematickej analýze, o ktorej som hovoril. Lenže toto urobiť je náročná činnosť a tí, ktorí by takú knihu mohli napísať a vydať potrebujú nejaké garancie a podporu, aby mali za túto snahu istotu odmeny. A tu musí nastúpiť vláda a nechať pripraviť kvalitné texty, ktoré budú dostupné širokej verejnosti v každom kníhkupectve, aby tá kniha tam svietila v peknom a pútavom obale, aby bola dosť hrubá na to, že by sa všetko čo je polopate vysvetlené tam aj vmestilo. Ak sa na ten celý náklad chytí čo len jeden talent a spoločnosť obohatí o nové prírodovedné poznanie, tak to celé malo zmysel a bol to úspech. A v týchto intenciách sa musí o tom premýšľať. Z toho nemôže byť plytký biznis.
Tu ide o spôsob ako produkovať a vyhľadávať talenty pre produkciu prírodovedného poznania. Ide o celospoločenský záujem. O vyšší princíp. Knižky z programovania boli a sú drahé. Dokážu na seba zarobiť, lebo existuje trh práce, kde si získané vedomosti z knihy môžete predať a reálne zarábať na svoj chlieb. Ale na chlieb si nezarobíte čítaním teórie relativity a potom ani tým, že budete dopĺňať alebo produkovať nové prírodovedné poznanie, ktoré ešte nemáme z tejto oblasti čo ste si prečítali. Toto bežní ľudia robiť nebudú o to viac to robiť nebudú, že nie je ani ľahké sa dostať k dobrej literatúre z tejto oblasti a preto sa to minie aj s talentom, ktorý by vedel vyprodukovať po prečítaní takejto knihy nové poznanie.
A medzi týmito bežnými ľuďmi je talent, ktorý ani nevie o tom, že je talent na fyziku, lebo nemal sa ako rozvíjať, lebo nebol hodení háčik, na ktorý by sa bol chytil. Treba vytvárať príležitosti, aby vznikali také situácie ako to bolo so mnou. Mama mi na narodeniny kúpila knižku, keď som mal 9 rokov. Vedela, že ma zaujíma vesmír tak kupovala podľa obalu. Lenže na obale bola fotka z urýchľovača a rozpad elementárnej častice. Pre mamu to vyzeralo ako kozmos, tak to kúpila. Bola to však knižka o elementárnych časticiach a bola písaná populárno-vedeckým štýlom, lebo bola určená pre širokú verejnosť, bol socializmus, knižka bola za bagateľ, bola preložená z ruského originálu a vyšla v náklade 4000ks pre celé Československo v edícii Sputnik. Mám v tejto knižke na jej stránkach vlastnou rukou z tohto obdobia napísané pojmy, ktorým som vtedy nerozumel a vyhľadal si k nim výklad. Napríklad – elektróda, katóda, anóda, elektrón, ión, rádioaktivita a ďalšie pojmy. Z tejto knižky som spoznal tieto pojmy skôr ako som sa o tom učil v škole. A tak som už v 9 rokoch vedel viac o elementárnych časticiach ako študent na vysokej škole. Nebyť tejto náhody, tak dnes neexistuje žiadna teória odlišnosti troch fyzikálnych polí.
Myslím si, že tú knižku čo som dostal od mami v 9 rokoch bola písaná s týmto zámerom. Z mapovať niekde nejaký talent. V tej knihe sa priamo píše, že vedci v oblasti štruktúry hmoty sú neraz tak bezradní, že sa čaká na niekoho kto niekde v tichu a v osamelosti možno nájde riešenie. Od tých čias sa geopolitický zmenil svet a väčšina ľudí z tejto doby, ktorí sa podieľali na vydaní knižky už nežije.
A preto treba vytvárať šance. Je to o pravdepodobnosti, že nejaký človek vstúpi do kníhkupectva a uvidí knižku, náhodou si ju kúpi alebo mu ju niekto kúpi – trebárs ako rodič svojmu dieťaťu. Knižka musí byť prezentovaná, že ide o populárno-náučne napísanú knižku, musí byť v nej však ukrytý zámer jej napísania - aby knižka našla svoj talent, tak preto v nej bude ukrytý úplný výklad všetkých najzložitejších pojmov – talent sa potom na to chytí. Musí byť cenovo dostupná a dosť hrubá a teda vydaná s podporou štátu a nie za účelom, aby na seba zarobila. Lebo filozofiou jej vydania musí byť, aby si našla svoj talent.
A hoci bude čo len jediný talent týmto vydaním objavený, tak to celé malo zmysel pre spoločnosť a neboli to vyhodené peniaze. Niektoré veci v starom režime fungovali lepšie. Ak sme sa už vzdali tohto režimu, nech ten nový režim nie je horší ako pôvodný. Je to len vec politickej vôle. A politikom toto treba vysvetliť a je na nás ľuďoch a v tomto prípade na mne, aby som ľudom vysvetlil, že poznanie sa musí distribuovať. Škola ako taká to nerieši.
Musí existovať ďalšia literatúra a musí byť dostupná pre každého kto prejaví záujem, kde sa budú populárno-vedeckým spôsobom prezentovať tie najťažšie teórie a bude tam aj ich úplný výklad - ukrytý zámer ich napísania - objaviť talent, že po doštudovaní tejto knihy bude môcť mať z nej študujúci človek úroveň profesora z danej oblasti. Tak ako to bolo pri tej matematickej analýze, o ktorej som písal. Tak to isté robiť, pre každú prírodovednú oblasť. Hľadať talenty a hľadať talenty, vytvárať príležitosti a vytvárať, aby si distribuované poznanie našlo svoj talent! Talent keď sa narodí tak nevie, že je talent. On netuší, že by dokázal vysvetliť nejakú v súčasnosti zatiaľ neriešiteľnú teorému. Treba mu to dať pod nos, aby o to zakopol.
Má to byť podobné ako to bolo v tom filme Merkúr, kde autistický chlapec rozlúštil bezpečnostný kód za miliardy dolárov. Toto treba robiť. Písať teorémy, písať poznanie a vysvetľovať ho ľudom a v dostupnej literatúre v príťažlivom a peknom obale. Potom čakať na zrod nového talentu a čo teraz nevieme riešiť, tak ten talent to vyrieši alebo niečo nové vysvetlí a bude urobený nový objav v prospech ľudstva! Dúfam, že budem pochopený a príde nejaká podpora tohto článku, aby sa podporovala veda aj tak, že sa do nej budú vyhľadávať talenty týmto spôsobom ako som uviedol.
Tí matematici vtedy vydali tie knihy v socializme. Tam po straníckej linke to mali odklepnuté, len bolo treba z ich strany mať vôľu a štát to celé zaplatil bez ohľadu na to, či si to kúpi jeden človek alebo milión. Vďaka kvalitnej matematike, ktorú mám od týchto profesorov a vďaka ich priekopníckej činnosti v oblasti produkcie a distribúcie poznania som si mohol naštudovať všetko čo ma zaujímalo bez ohľadu na to, aké mám základy z matematiky. Pre ich knihy netreba mať žiadne základy z matematiky, stačí vedieť čítať a mať rozum alebo vedieť pochopiť prečítaný text. Ich nadpráca priniesla ovocie. Analýzu vektorových polí som dokončil až do kvantovej vety. Myslíte si, že ako by som to inak dokázal!? Len tak – spadla z oblakov? Takto to nefunguje. Aby ste vyprodukovali v poznaní niečo nové musí existovať aj kvalitná distribúcia toho čo je v poznaní staré, čo je už poznané a objavené, aby sa k tomu bez problémov vedel dostať aj nejaký talent a vyprodukoval na základe starých vedomostí poznanie nové.
A tam kde to nevie riešiť trh, tam musí prísť štát. Vláda mala vo svojom programovom vyhlásení podporu vedy. Vedu treba tak podporiť, že treba do nej nalievať talenty. A naliať talenty znamená, že sa musí robiť veľmi kvalitná distribúcia poznania. Teda vydať napríklad teóriu relativity, ktorá by mohla byť v tvare – jedná časť úplný a presný preklad toho ako to prezentoval Einstein, potom výkladová časť, kde by bolo dopodrobna všetko vyložené, aby to mohol pochopiť každý koho to bude zaujímať a siahne po knižke. Dôsledne, aby tam boli interpretované vzorce.
Nie však tak ako je to v jednej knižke čo mám z teórie relativity, kde autor píše indexované vzorce pričom nikde nevyloží čo ten index má znamenať, či komplexný tvar alebo či niečo iné. Nikde nie je žiadna interpretácia toho, že čo to je. Týmto sa celá kniha v podstate stáva nepoužiteľná. Keď bola písaná a vydaná tak jej zámerom bolo, že to budú len poznámky a ostatné sa vysvetlí na prednáškach. Ale autor už dávno umrel, prednášky skončili, prišli iní, zostalo len dielo, ktoré je staré 60 rokov. A toto dielo je ako čítať texty od mŕtveho mora. Plné nejasností a rozmanitého výkladu toho ako to autor myslel. Takto sa fakt nedá študovať fyzika, keď na nejakej maličkosti musíte stráviť stovky hodín, aby ste prišli na to čo to má byť ako ten vzorec má vyzerať v uvedenej indexácii, aby ste tomu rozumeli. Jasné, že také knihy sa hádžu za hlavu a ani talent na fyziku sa tam nebude chytať, ak nemôže rozumieť tomu čo tam je napísané. Potom sa žiadna distribúcia poznania nekoná.
Mali by sa vydávať knihy o rôznych fyzikálnych teóriách. Aj takých teóriách, ktoré sú nepodložené a zatiaľ neoverené. Aj toto by sa malo distribuovať, môže to podporiť fantáziu a inšpirovať niekoho k nejakému novému výkladu známeho či neznámeho javu. Nehovoriac o matematike. Tá by sa z roka na rok mala zlepšovať so svojím výkladom (interpretáciou) a byť stále zrozumiteľnejšia a zrozumiteľnejšia, aby po nej siahli rôzni ľudia a našli v nej zaľúbenie a mohli sa rodiť ďalšie talenty pre produkciu nového poznania. Mám na mysli diferenciálnu a integrálnu matematiku na najvyššej úrovni, v opisoch od piky vysvetlených všetkých pojmov, kde sa nedíva na počet slov ale na to, aby to bolo vysvetlené a potom pochopené.
A toto všetko čo som uviedol sa musí dotovať. Trh to nevie vyriešiť v takejto malej krajine ako sme my. Treba vydávať poznávaciu literatúru a dotovať to. Skriptá zakúpené na vysokej škole sú zamerané len na odbor, pre ktorý sa vyučuje. Knihy z matematickej analýzy čo mám ja z 80-tych rokov by ako skriptá neboli v takom rozsiahlom tvare ako keď sa to vydalo pre všetku populáciu v štáte, nie iba pre nejakú fakultu na vysokej škole.
Dieťa sa musí hneď podchytiť kým je malé. A vedomosti najprv prijíma vo svojom materinskom jazyku. Mladý človek radšej siahne po teórii relativity napísanej v slovenčine ako by sa kôli nej mal učiť jazyk, v ktorej bola prvýkrát prezentovaná. A je to aj prácne zohnať takú knihu – to sa už ani nedá. Tlačivo, v ktorom bola prvýkrát zverejnená je už zberateľský kúsok a bežne sa kúpiť nedá.
Odmena za vyprodukované poznanie.
Ak sa budú takto vyhľadávať talenty pre produkciu nového poznania v oblasti vedy a matematiky, tak sa to musí aj nejako odmeňovať. Mala by byť prijatá legislatívna norma, ktorá by umožňovala niekomu kto vyprodukuje nové poznanie – na ktoré sa nedá uplatniť patentové ani priemyselné právo, a ktoré sa potvrdí experimentom alebo nevyvrátiteľne logicky dopĺňa súvislosti v základnom poznaní, aby dostal doživotne nejaké tantiémy vyplácané v mesačných dávkach po celú dobu svojho život odo dňa uznania jeho objavu.
Ďalej, aby bol na to právny nárok a nie ako je to u Nobelovej ceny, že nemusí byť vôbec udelená niekomu kto urobí nový objav. Nie je na to žiadny právny nárok. Urobiť legislatívne kroky, aby sa bádateľ nemusel spoliehať na nejakú právne nedosiahnuteľnú odmenu ako je Nobelova cena. Ale aby mal istotu, že za svoje tvorivé nasadenie bude aj odmena, ak to dovedie do zdarného konca. Toto tu chýba. A nie iba to a nie iba tu. Tuším, že to chýba na celom svete.
Nechápem ako je to možné, že nič také ešte neexistuje v odmeňovaní ľudí, ktorí vyprodukovali nové poznanie! Vyprodukujete napríklad novú teóriu ale nič za ňu nebudete mať, ak sa overí jej platnosť! Ako je toto vôbec možné? V takej nemilosti sú producenti nového poznania? To isté pre matematiku. Ak sa vám podarí dokázať nejakú matematickú vetu, ktorú nikto nevedel dokázať alebo ak vyprodukujete v matematike nejaký nový opis, ktorý dopĺňa matematické poznanie o nie zanedbateľnú hodnotu tak by mala byť za to nejaká odmena, ktorá by bola právne nárokovateľná a bolo by to ustanovené aj v nejakom zákone o odmenách vyplácaných ľudom, ktorí vyprodukovali nové poznanie.
Proste dalo by sa to nejako zadefinovať a potom mať nejaký právny rámec na odmenu pre talenty v produkcii nového poznania. Nie ako je tomu dnes. Talenty sú odkázané na almužny či ho niekto odmení alebo neodmení, on to nemá ako ovplyvniť. Nesúhlasím s takouto politikou. Malo by sa to riešiť.
Spoločnosť to nijako nezaťaží, lebo ak bude raz za 10 rokov niekomu priznávať doživotnú tantiému tak to bude veľa a aj veľký spoločenský úspech. Vyplácanie tých tantiém by rozhodne nebolo v takom počte ako vyplácanie výsluhových dôchodkov pre policajtov. Objavy vo fundamentálnom poznaní z oblasti fyziky a matematiky sa robia a aj rodia ťažko. V celom štáte ak bude jeden človek poberajúci takúto tantiému, tak to bude veľa. Takže nejaké obavy z prijatia takého zákona sú úplne neopodstatnené. Spoločnosť musí vyjadriť cez nejaký zákon svoj záujem o ľudí schopných produkovať nové poznanie a potom aj cez oblasť, že dotuje distribúciu poznania ako som o nej písal vyššie.
