Imaginárne čísla majú svoj reálny obraz a ten je zhodný z pozíciou na číselnej osi, ak uvážime, že jednotlivé dieliky na číselnej osi sú od seba vzdialené o nejakú vzdialenosť, tak hodnota tejto vzdialenosti je reálny obraz imaginárneho čísla.
Ak imaginárne čísla sú na číselnej osi zobrazené v nejakých rovnakých vzdialenostiach (dielikoch) od seba a za sebou zoradené tak, ako po sebe nasledujú, tak máme viditeľný reálny obraz imaginárnych čísel.
Tento dielik má nejakú dĺžku a hodnota tejto dĺžky je reálny obraz jednotkového imaginárneho čísla i. Potom hodnota reálneho obrazu ľubovoľného imaginárneho čísla sa rovná vzdialenosti na číselnej osi od pozície nula alebo je to súčet reálnych obrazov jednotkových imaginárnych čísel (dielikov), z ktorých dané imaginárne číslo pozostáva – je zložené ako súčet.
Fyzikálny význam komplexných čísel.
Komplexné čísla majú v prírode a vo fyzike svoj obraz (uplatnenie) a tým obrazom (uplatnením) je rotácia. Komplexným číslom popisujeme rotáciu. Reálna zložka je polomer otáčania alebo frekvencia a imaginárna zložka je rýchlosť otáčania.
Rýchlosť otáčania má svoju reálnu hodnotu (túto rýchlosť vieme vyjadriť reálnym číslom – a to je reálny obraz imaginárneho čísla) čo je druhý reálny obraz imaginárneho čísla, kde ako sme už vyššie uviedli jeden reálny obraz imaginárneho čísla je pozícia na číselnej osi vyjadrená jeho dĺžkou od počiatku súradnicovej sústavy (osi), ktorú určujeme reálnym číslom a druhý obraz je rýchlosť otáčania taktiež vyjadrená reálnym číslom.
Oba tieto dva reálne obrazy imaginárneho čísla môžeme spojiť do jedného obrazu, kde rýchlosť otáčania stotožníme z dĺžkou dielika - i - na číselnej osi. Jednotkový reálny obraz imaginárneho čísla - i - bude potom konštanta rýchlosti otáčania pri polomere nula, kde pre fyzikálne pole je táto hodnota konštantou.
Príroda už určila súradnicové osi, určila čo je meter a sekunda, tieto veci sú určené už prírodou cez konštanty fyzikálnych polí. Nám len treba ich vedieť prečítať a odmerať konštanty fyzikálnych polí.
Ako som prišiel na to, že rýchlosť otáčania fyzikálneho poľa, v našom prípade elektromagnetického poľa, je imaginárne číslo? Celkom jednoducho. Ak zvážime, že treba len pochopiť skutočnosť, že elektromagnetické pole sa otáča. To, čomu hovoríme vlnenie je prejav rotácie (otáčania poľa) a to čomu hovoríme magnetizmus je rotácia (otáčanie poľa).
Elektromagnetické pole opisuje kružnice v podobe špirály, lebo EM pole sa šíri otáčaním po špirále. Z tejto skutočnosti tam vidíme dve rýchlosti – prednú (postupujúcu) rýchlosť a rýchlosť otáčania (fázová rýchlosť). Rýchlosť otáčania je vyššia, aj násobne ako postupujúca rýchlosť.
Tieto dve rýchlosti sa rovnajú (ich hodnota je rovnaká) ak rýchlosť otáčania má polomer otáčania rovný nule. Vtedy môžeme rýchlosť otáčania dať do rovnosti s postupujúcou rýchlosťou EM poľa alebo s rýchlosťou svetla. Vzťah pre rýchlosť svetla poznáme a ten je c = 1/√ε0μ0.
Vzťah pre rýchlosť otáčania tiež poznáme a ten je cR=√ε0μ0. Ak porovnáme tieto dva vzťahy dostaneme √ε0μ0=-1/√ε0μ0 (1). Odtiaľto po úprave je rýchlosť otáčania imaginárne číslo i a platí vzťah, že √ε0μ0=i.
Mínus vo vzťahu (1) pre rýchlosť svetla a rýchlosti otáčania pri polomere otáčania rovnom nule je tam preto, lebo tento vzťah je z pozície, že sa dívame do zdroja svetla a vtedy ho vidíme ako pravotočivé, čo je kladná hodnota a žiarenie prichádzajúce k nám je zase záporná hodnota. Teda svetlo odchádzajúce od nás má kladnú rýchlosť a svetlo prichádzajúce k nám má zápornú rýchlosť (hodnotu), tak preto je tam to mínus.
Elektromagnetické pole je pravotočivé pole, točí sa doprava, ak sa na neho dívame smerom do jeho zdroja, tak sa točí doprava. Doľava sa točí priestorové pole. Priestor nie je geometria, ale priestor je fyzikálne pole, ktoré pozostáva z gravitácie a rotácie.
Elektromagnetické pole pozostáva z elektrickej sily a rotácie a malo by sa nazývať elektricko-rotačné pole. Magnetizmus tam vznikol preto, lebo v dobe jeho objavu nikto nevedel, že je to rotácia.
V ďalšom nejakom mojom blogu si ukážeme výpočet hodnoty pre sekundu a meter z konštánt fyzikálnych polí, ktorá sa bude rovnať hodnote akú nastavila samotná príroda.
