Pustil som sa to riešiť cez túto objemovú hustotu energie poľa a Jednotná teória poľa je na svete – nakoniec prekvapivo celkom ľahko a rýchlo. Využil som poznatky z niektorých mojich predošlých teórií, ktoré som formuloval. Vznikol mi vzťah, ktorý sa dá nazvať - Jednotná teória poľa, vzťah, v ktorom sú gravitácia a elektromagnetické pole v jednom matematickom opise ako aj v jednom fyzikálnom vzťahu. Týmto sa mi podarilo zjednotiť uvedené interakcie do – jedného opisu, do niečoho, čomu sa už dá hovoriť - Jednotná teória poľa. Dokončené som to mal bolo 1. augusta 2011 po prebdenej noc z 31 júla, čo ma na niekoľko dní psychicky vyčerpalo.
Odkaz z wikipédie o Jednotnej teórie poľa: Jednotná teória poľa je ambiciózny pokus o jednotný výklad elektrického, magnetického a gravitačného poľa. Po skoncipovaní Všeobecnej teórie relativity Einstein pracoval na Jednotnej teórii poľa, ale bez úspechu.
Súčasné pokusy o zjednotenie polí zahrňujú aj silnú a slabú interakciu, zatiaľ bez uspokojivých výsledkov.
To, o čo sa pokúšal Einstein, teda to, čo je formulované v prvom odseku v odkaze z wikipédie o zjednotení gravitácie, elektrickej a magnetickej sily, tak toto mám urobené úplne a bezozbytku až tak, že nie je k tomu čo dodať.
Do wikipédie by sa teraz mohol dať odkaz, že Jednotná teória poľa bola dokončená 1. augusta 2011, čo je možno už aj 100 rokov od času, kedy bola táto úloha prvýkrát zadaná na riešenie.
Jednotnú teóriu poľa by som sa teraz mohol pokúsiť zjednotiť aj so silnou a slabou interakciou čím by vznikla Teória všetkého. Avšak asi sa do toho nepustím, lebo na toto už naozaj nemám vytvorené podmienky, preto sa pravdepodobne nebudem môcť o to usilovať, ale nejakú predstavu ako to riešiť už mám.
Okrem Jednotnej teórie poľa viem urobiť aj úplnú teóriu elektromagnetického poľa. Viem opísať vlnové aj časticové vlastnosti poľa jednotne. Dnes máme teóriu elektromagnetického poľa vyjadrenú maxwellovými rovnicami, ktorú by bolo možné nazývať aj Teória elektromagnetického poľa v nekvantovom stave. Elektromagnetické pole v kvantovom stave opisuje fotometria, optika. Obe stavy – kvantový aj nekvantový je možné opísať jednotne – viem to, súčasná fyzika tak urobiť – teda opísať to jednotne ešte stále nevie.
Definičný vzťah Jednotnej teórie poľa:
½ sa do vzorca dostala tak, že sa upravili parciálne derivácie interakcií, aby vznikol úplný výraz týchto interakcií, no a chápať sa to dá aj tak, ak použijeme nejakú logiku, že dve interakcie E, H tvoria jednu entitu, K a L tvoria druhú entitu a energia sa rozložila na tieto dve interakcie, ktoré v súčte musia dať 1 energiu pre 1 entitu, preto je tam potom tá jedna polovica, lebo polovica a polovica je práve tá 1 entita. Vo vzorci (1) sú teraz dve entity. Teória všetkého bude mať vo vzorci štyri entity - ide o zjednotenie všetkých interakcií v prírode do jedného vzťahu podobného ako je (1).
Na pravej strane máme Konšt. Táto Konšt znamená, že energia vo vesmíre nevzniká a ani nezaniká. Ak zhustne energia jedného poľa, druhé pole zredne. Túto konštantu je možné previesť cez poyntingov vektor a potom následne celú túto rovnicu upraviť do diferenciálneho tvaru, čím dostaneme fundamentálny opis Jednotnej teórie poľa ako aj jej základnú rovnicu v tvare:
Základný vzorec (fundamentálny vzťah) Jednotnej teórie poľa:
Kontrola fyzikálnych rozmerov v rovniciach (1) a (2)
Rovnica (2) je prvý zápis pre snahu vedieť ako elektromagnetické pole pôsobí na gravitáciu. Z tejto rovnice sa dá presne určiť, že s akým elektromagnetickým poľom, s akou intenzitou, s akou frekvenciou ako aj s mnohými ďalšími jeho parametrami dosiahneme, aby sme týmto EM poľom dokázali pôsobiť na gravitáciu na Zemskom povrchu. Je to cesta k UFO technológiám, teda k mimozemskej technológii. Dá sa na tejto rovnici vybudovať celý priemysel, a môžu takto vzniknúť milióny pracovných príležitostí. Takže týmto konám veľmi záslužnú činnosť, ktorá dúfam bude ocenená.
Rotačná konštanta je súčasťou pre opis priestorového poľa. Priestor pozostáva z dvoch interakcií – z gravitácie a rotácie a ich spoločný fyzikálny rozmer, ktorý vytvárajú - sú kilogramy. A teda všetka hmotnosť je v priestore – nie v telesách. Telesá – častice sú tretie fyzikálne pole, ktoré si hmotnosť (kilogramy) odoberajú do seba cez slabú interakciu z priestorového poľa. A takto cez tieto častice sa mení v priestore hustota energie priestorového poľa a vzniká nami pozorovaná gravitácia, ktorá avšak je stále priestorom – fyzikálnym poľom. Nie je to niečo, čo generuje nejaká častica, ako to je teraz v našom chápaní. Častica - tretie fyzikálne pole mení iba hustotu energie priestorového poľa, pričom priestor stále zostáva. Vedci priestor, hmotnosť a s ňou spojenú gravitáciu nechápu. Preto z nich nikto a nikdy nemohol vedieť ako treba skoncipovať Jednotnú teóriu poľa, pričom je to úplne triviálne riešenie. A keď to teraz nepoviem ja, tak vedcom to bude trvať asi do nekonečna. Myslím si, že nikdy by sa na to neprišlo, čo som objavil ja - že priestor - to je gravitácia a rotácia, ktoré vytvárajú spoločný fyzikálny rozmer - kilogramy.
Tak ako je pri definícii gravitačnej interakcie s ňou spojená gravitačná konštanta tak aj pri definícii rotačnej interakcie je s ňou spojená rotačná konštanta. Teda priestor to nie sú žiadne superstruny ani nič podobné. Túto rotačnú konštantu som dokázal určiť výpočtom. Uvedené vzorce viem ukázať riadok za riadkom ako som ich odvodil. Verím, že vznikne nejaká odozva na tento blog a prídu mi nejaké ponuky na odprednášanie celej Jednotnej teórie poľa krok za krokom. Dokázal by som sformulovať aj Teóriu všetkého keby vznikla na to spoločenská objednávka a keby som dostal na takúto prácu podmienky.
Rovnice (1) a (2) vyjadrujú Jednotný opis elektromagnetického a gravitačného poľa pre nekvantový stav. Tieto rovnice viem previesť aj na rovnice, ktoré budú opisovať elektromagnetické a gravitačné pole v kvantovom stave. Poznám postup ako sa jedným opisom dajú riešiť vlnové aj korpuskulárne vlastnosti fyzikálneho poľa ako celku.
Vo vzorci (1) je ukázané ako sa vyjadruje objemová hustota elektromagnetického poľa a ako objemová hustota priestorového poľa v nekvantovom stave. V tom istom vzorci je možné oba tieto výrazy pre objemovú hustotu poľa v nekvantovom stave prepísať do objemovej hustoty poľa v kvantovom stave. Dá sa to urobiť pomerne jednoducho, čím sa nám zjednotí fyzikálne pole v kvantovom stave s fyzikálnym poľom v nekvantovom stave, čo je tiež nejaký počin v snahe o jednotný opis poľa vo forme napríklad tejto Jednotnej teórie poľa!
Rýchlosť svetla sa v závislosti od hustoty priestorového poľa nemení. Ak svetlo vletí do okolia hmotnej hviezdy tak sa zlomí v dôsledku toho, že hustota toku jeho žiarenia v silnejšom priestorovom poli zredla a jeho rýchlosť zostala konštantná. Dá sa to nakresliť aj tzv. geometrickou optikou, je to tzv. neeinsteinovsky opis gravitačnej šošovky, taktiež veľmi triviálna vec.
Priestor je obyčajná hmota, ktorá má svoj fyzikálny rozmer v kilogramoch. Čím viac je kilogramov v priestore tým je to lepšie pre živú hmotu. My žijeme v slabom priestorovom poli, lebo naša slnečná sústava je teplá len 2,7K. To je katastrofálne málo. Na inteligentný život je vhodnejšie silnejšie priestorové pole ako to, v ktorom žijeme my. Takéto silnejšie priestorové pole, ktoré je vhodné pre život je aj teplejšie na svojom kozmickom pozadí a život v ňom môže existovať aj mimo nejakej hviezdy a voda tam bude v kvapalnom skupenstve.
Naša fyzika ešte vôbec nevie, že od Jouleov na meter kubický – objemovej hustoty energie závisí či bude fyzikálne pole svietiť alebo nie. Ak je vo fyzikálnom poli veľa Jouleov na meter kubický, tak v tomto poli vznikne kvantový jav a toto fyzikálne pole bude svietiť a teda budeme vidieť svetlo. Teraz si predstavte, že aj priestorové pole môže svietiť, ak je v ňom dosť Jouleov na meter kubický. Namiesto fotónu bude v priestorovom poli - priestorón. Ten dokáže tak isto osvetľovať predmety ako fotón, ale s 3D efektom, čo znamená, že predmet je celý osvetlený nezávisle od zdroja z každej strany s veľmi nevýraznými tieňmi. V hustom priestorovom poli na existenciu života nie je potrebná ani hviezda. Tam môže obiehať okolo centra galaxie, okolo supermasívnej čiernej diery - čo je stred galaxie - ako aj priama ukážka priestoru ako fyzikálneho objektu, vo vzdialenosti niekoľko tisíc svetelných rokov od stredu galaxie planéta bez hviezdy. A celý tento objem s polomerom niekoľko tisíc ly je pásmo života a nemusí tam byť ani jedna jediná hviezda, aby tam teraz kvôli tomu nemohol existovať život na nejakej planéte, ktorá tam práve je bez hviezdy. Svetlo bude mať takáto planéta z priestorového poľa, ktoré je tam v kvantovom stave a teda takéto priestorové pole bude svietiť a telesá zohrievať. Vzniká tam potom život aj na planétach, ktoré nemajú pri sebe vôbec žiadnu hviezdu alebo obiehajú ďaleko od nej, kde fotónmi už táto hviezda nič neohreje, alebo sú pri hmotných trpaslíkoch, ktoré len málo fotónov vyžarujú. Ako svieti priestorové pole v kvantovom stave sa zo Zeme vidieť nedá. Priestorón sa pri slabej hustote priestorového poľa odovzdáva do priestoru. A my sme (žijeme, existujeme) vo veľmi slabej hustote priestorového poľa, takže nič vidieť nebudeme. Môžeme sa však k tomu dopátrať rozumom, že niečo také existuje ako aj pozorovaním vesmíru v oblasti toho, čomu sa dnes tak populárne hovorí tmavá energia. Táto energia nie je vôbec tmavá, ale je vskutku a naozaj ohromne svetlá, tmavá je iba pre nás.
Príroda sa dá riešiť celkom jednoducho, netreba byť ani génius. Dnešná teoretická fyzika má len plno jalových rečí a nič neprodukuje. Neprodukuje žiadne nové poznanie, ale skôr ho brzdí svojimi nezmyselnými teóriami, ktoré prenáša na prichádzajúcu - novú generáciu, ktorá je potom z toho úplne zmagorená a nevie nič nové tvoriť. Ani nič nové spoznať vlastnou hlavou. Ja som už dávno hovoril, že čo je to priestor. A zaujímalo to niekoho? Nie! Nikoho! Všetci sa radšej budú krútiť ako pes s prebitou nohou okolo svojich nezmyslov, ale ani pánovi nepozrú na nové riešenia. Vidím to na článkoch z vedy ako aj tu na sekcii sme.veda, ďalej na reakciách pod mojimi blogmi, ktoré čítali aj vedci. Nikto si po celý čas vôbec nevšímal - čo som napísal, že priestor je hmotné fyzikálne pole. Ale nikto! A vďaka tomu, čo si nikto nevšímal - som vyriešil Jednotnú teóriu poľa. Ja, čo nie som žiadny profesionálny teoretický fyzik, iba nadšenec. Keby som len to jedno vyriešil, tak som už urobil veľa. Ale akoby to ešte nestačilo, tak viem riešiť jednotným opisom aj duálne prejavy fyzikálnych polí. Viem robiť jednotný opis polí úplne, až na doraz.
Fyzika - to je konečná množina poznatkov a tie sa dajú obsiahnuť pomerne ľahko a rýchlo, ak pochopíte podstatu. Najvyšším dosiahnuteľným poznaním a hľadanou podstatou je Teória odlišnosti troch fyzikálnych polí, ktorú som sformuloval ja. O jej existencii som informoval na začiatku tohto roka na svojich blogoch - táto Teória odlišnosti troch fyzikálnych polí je najfundamentálnejší opis prírody. Vyšší opis prírody sa už urobiť nedá. Tento opis stojí aj nad Jednotnou teóriou poľa alebo Teóriou všetkého. Keď máte takýto opis prírody - tak sa chce ešte niekto čudovať, že som schopný produkovať nové poznanie? Pomerne ľahko a rýchlo.
