Týmto opisom potom vieme vysvetliť aj duálny charakter svetla
a to úplne a bezo zbytku. Svetlo sa potom vo svojej vlnovej a korpuskulárnej podstate, ak sa na tieto obidva javy dívame nedeliteľne ukazuje ako spojitý fyzikálny objekt - teda spojité fyzikálne pole opísateľné spojitou funkciou, ktorá opisuje vlnový aj korpuskulárny prejav ako jeden a ten istý fyzikálny objekt - pole, ktoré je spojité, ak oba prejavy (vlnový aj korpuskulárny) posudzujeme v celku a nedeliteľne.
Ak vznikne kvantový jav vo vektorovom poli, tak toto pole nadobudne nové vlastnosti, ktoré predtým nemalo. Tento opis - Teória kvantového javu (TKJ) ich je schopný identifikovať a matematicky opísať. Táto teória je vlastne o matematike a jej fyzikálnej interpretácii.
Je to čistá parciálna a diferenciálna matematika a to je na tom dosť zaujímavé. Matematické nástroje sa v tomto prípade stávajú prostriedkami fyzikálneho poznania. Tvrdenia, ktoré som tu uviedol mám uskutočnené v tejto Teórii kvantového javu (TKJ) a jedná sa vlastne o dokončenú parciálnu a diferenciálnu matematiku vektorových polí. Ak na fotón a svetelnú vlnu uplatníme jednotný opis, tak tento jednotný opis bude spojitý. Terajšia fyzika vie opísať oba prejavy – vlnový aj korpuskulárny (elektromagnetického fyzikálneho poľa v kvantovom stave) avšak len tak, že ich opisuje ako dva oddelené a nezávisle fyzikálne objekty z toho fotóny opisuje a považuje za diskrétny fyzikálny objekt, čo nie je fyzikálna pravda, že ide o diskrétnosť v prípade fotónov.
Energia fyzikálneho poľa v kvantovom stave sa odovzdáva diskrétne pričom samotné fyzikálne pole zostáva spojité a jeho opis je možné opísať ako spojitú vektorovú fyzikálnu veličinu (spojitou funkciou). A toto dôkladne a fundamentálne rieši moja Teória kvantového javu (TKJ), lebo toto všetko vysvetliť je naozaj na samostatnú teóriu.
Proste všetko, čo tu uvádzam chce dôkladnú prezentáciu. Avšak v čom ja hlavný problém mám, tak je to hľadanie slov a výrazov na opis tohto javu. Je tam veľa javov, na ktoré hľadám slovné spojenia a výrazy. Toto mi v podstate zaberá najviac času. Prísť na túto teóriu pre mňa bolo ľahšie ako v nej formulovať pojmy a výrazy.
To hľadanie slov je naozaj vyčerpávajúce. Je tam veľa toho, čo nemá ešte meno a všetko to sú výrazy matematické z fyzikálnymi dôsledkami. Je tam veľa matematických viet a definícii, ktoré treba pomenovať, lebo toto všetko ešte nie je prechodené v matematike.
Táto parciálna a diferenciálna matematika vektorových polí nie je vo svete dokončená až do kvantového javu. Dokončil som ju teda až ja v podobe Teórie kvantového javu (TKJ). Vo svete sa v tejto oblasti matematiky začalo Newtonom a ostalo to takto ladom ležať až do dnešných dní a takto to ladom leží hádam už vyše dvoch storočí. To sa mi zdá, že je dosť dlhá doba a preto, ak vyslovujem presvedčenie, že v poznaní prírody stojíme na jednom mieste, tak tieto pocity plynú z tohto, čo som teraz uviedol a aj preto, že som to sám dokázal za pomerne krátku dobu. Svet to nedokázal za dve storočia a vyzerá to tak, že ani za ďalšie dve storočia to nedokáže. Nemôžeme v jednoduchých veciach tápať celé veky. To je neudržateľne z hľadiska nášho prežitia ako civilizácie. Našim cieľom by malo byť, aby sme nestali celé veky na jednom mieste v produkcii poznania. Je potrebné sa hýbať. Vždy sa dostať o kúsok ďalej, ale nie týmto slimačím tempom. Pri tejto rýchlosti ako ideme v poznaní skôr zanikneme ako sa rozvinieme či vyvinieme.
Naša civilizácia vôbec nedokáže technicky využívať Prvé fyzikálne pole - priestor. Dokonca ani len netuší, že existuje taká možnosť. To je naše veľké mínus a značne nás to degraduje, lebo Prvé fyzikálne pole celkom určite dokáže využívať každá vyspelá kozmická civilizácia. Čo je vlastne aj prvá podmienka, aby vôbec kozmickou civilizáciou mohla byť.
Vektorové pole, v ktorom vznikne kvantový jav je pole, ktoré odovzdáva svoju energiu nespojito po najmenších dávkach. Ak vektorové fyzikálne pole odovzdáva svoju energiu nespojite, tak z toho potom logicky vyplýva, že takéto vektorové pole musí mať nulový silový účinok jedného z dvoch vektorov tvoriacich toto fyzikálne pole, lebo rozmer energie v takomto fyzikálnom poli už nie je v tvare - sila po dráhe ale je v úplne inom fyzikálnom tvare v závislosti od fyzikálnej veličiny, ktorou sa dané pole práve opisuje.
Musí to tak byť, vyplýva to aj z logiky vecí, že ak je vektorové pole, v ktorom nie je kvantový jav, tak svoju energiu odovzdáva spojite a teda, ak vznikne taký jav, kedy takéto pole začne odovzdávať energiu v dávkach – nespojite, tak v tom momente nemôže existovať nenulová sila, ktorá by v tomto vektorovom poli konala prácu vo fyzikálnom rozmere - ako sila po dráhe. Energia v tvare sila po dráhe by sa potom odovzdala spojite a to je spor s javom, že energia sa vo vektorom poli odovzdáva, v ktorom vznikol kvantový jav nespojite - po dávkach a zároveň to dokazuje, že takéto vektorové pole, v ktorom vznikol kvantový jav je pole spojité a dá sa opísať spojitou funkciou.
Inak by tam nemohol vzniknúť nulový silový účinok poľa, ak vznikne kvantový jav a nespojité odovzdávanie energie tohto poľa. Ak by fyzikálne pole nebolo spojité ako celok, potom by sa tam mohla odovzdávať energia po dávkach ako aj by tam mohol byť nenulový silový účinok tohto vektorového poľa, čo však nie je možné, lebo to je proti logike stavu vecí ako ich opisujeme a pozorujeme a je to aj spor v matematickom opise daného javu.
A ako vieme platnosť niektorých viet dokazujeme sporom. Proste tieto dva javy - spojitý silový účinok poľa a nenulová veľkosť tejto sily sa vzájomne vylučujú pri kvantovom jave vo fyzikálnom poli, buď je jedno alebo druhé, obe naraz byť nemôžu. To sa dá dokázať matematicky.
Ak je spojité odovzdávanie energie fyzikálneho poľa, tak je tam nenulové silové pôsobenie tohto poľa, ale ak je odovzdávanie energie v dávkach, tak je tam nulové silové pôsobenie tohto poľa – (jedného – primárneho z dvoch vektorov tohto poľa) . A toto všetko sa dá dokázať parciálnou a diferenciálnou matematikou.
Pre opis tohto javu stačia diferenciálne charakteristiky vektorového poľa, elementy diferenciálnej geometrie - teda aj diferenciálny opis kriviek a v podstate nič nového čo sa týka matematických inštrumentov nie je potrebné ani vymýšľať. Všetko, čo je potrebné na opis tohto javu už v tejto matematike je. Len doposiaľ nikto tento jav ešte neopísal pomocou už spomínaných matematických nástrojov, lebo ešte nikto doposiaľ nedokončil túto diferenciálnu matematiku vektorových polí až do kvantovej vety.
Ona má svoje pokračovanie a jej dokončenie znamená, že sa prostredníctvom nej môže uskutočniť opis kvantového javu. Podľa takto dokončenej matematiky je možné sformulovať matematickú vetu, ktorá sa dá aj dokázať a tá tvrdí: Ak v dvojzložkovom vektorom poli vznikne kvantový jav, tak primárny silový účinok tohto poľa sa rovná nule a vzniká nový fyzikálny rozmer energie v závislosti od fyzikálnej veličiny, ktorou uvedené pole opisujeme. Sekundárny vektor tohto poľa nie je nulový. Preto má fotón spin. Primárny vektor a sekundárny vektor to sú moje pomocné pojmy na opis javu.
Iný rozmer energie bude, ak pole opisujeme elektromagneticky a iný rozmer energie bude pri kvantovom jave, ak pole opisujeme priestorovou interakciou - v čom je aj gravitácia. Ja to mám uskutočnené v teórií kvantového javu. Mám túto matematiku v tejto teórií dokončenú. Z uvedenej matematickej vety viem odvodiť po dosadení príslušných fyzikálnych veličín einstein-fotónový fyzikálny rozmer energie. Jedno je isté, že mám iné riešenie, ale s tým istým výsledkom ako Albert Einstein.
Albertovi Einsteinovi vyšiel taký istý výsledok ako mne pre fyzikálne pole v kvantovom stave, pri dosadení elektromagnetických fyzikálnych veličín vyjadrených do matematického tvaru, ktoré riešia kvantový jav vektorového poľa v matematickej analýze.
Porovnať dve rôzne riešenia, ktoré dávajú ten istý výsledok je zaujímavé. Niečo nové a ďalšie pravdepodobne z toho budem vedieť ešte objaviť. Čas ukáže. Aj keď súčasná a ani tá predošlá fyzika to novým fyzikálnym rozmerom nenazýva(la), čo si myslím, že je (bola) chyba to nenazývať ako nový fyzikálny rozmer energie. Vtedy by fyzici už dávno mohli pochopiť, že treba hľadať niečo, čo teraz nazývame plancková konštanta a nemusela by byť objavená táto konštanta viac menej náhodne.
Tá je nevyhnutná, ak chceme dať do rovnosti newton-joulého rozmer energie s einstein-fotónovým rozmerom energie. Tieto dva rozmery energie sa rovnajú, len ak v rovnosti uplatníme planckovú konštantu lomeno sekunda. Alebo podľa toho, čo berieme z fyzikálneho tvaru planckovej konštanty do úvahy, tak potom podľa toho sa dá zostaviť rovnosť pre tieto dva fyzikálne rozmery energie.
Z toho čo som tu uviedol si teraz každý dokáže urobiť záver, že ak vznikne kvantový jav v priestorovej interakcií, že čo to bude znamenať. Bude to rušenie gravitačnej interakcie a odtiaľto je už iba krôčik k mimozemskej technológii, ktorá umožní konštruovať technické zariadenia levitujúce nad zemským povrchom. Tak ako objav elektromagnetizmu viedol k technológiám, ktoré dnes využívame v bežnom živote, tak aj tento objav - kvantový jav v priestorovej interakcií si môže nájsť priemyselné využitie, ktoré nech sa nazýva mimozemské.
Elektromagnetická technológia - tá ešte nie je taká, aby niesla prívlastok - mimozemská. Teraz to posunúť aj do gravitácie a budeme ako iné kozmické civilizácie. Avšak tým, že nepoznáme priestorovú interakciu a teda ani nevieme priemyselne využívať Prvé fyzikálne pole na kozmické lety, tak pre inú kozmickú civilizáciu, ktorá ani zďaleka nebude mať také technické využitie Druhého fyzikálneho poľa ako my, ale bude vedieť technicky využívať Prvé fyzikálne pole, tak pre takú civilizáciu s nižšou úrovňou v elektromagnetických technológiách budeme my voči nim - stále menejcenný. Rozhodne túto neznalosť Prvého fyzikálneho poľa bude akákoľvek mimozemská civilizácia brať ako náš veľký nedostatok, ktorý nevyvážia ani naše rozmanité schopnosti v technologickom využití Druhého fyzikálneho poľa - elektromagnetického poľa. Schopnosť vedieť využívať Prvé fyzikálne pole je väčšia technologická prednosť ako schopnosť využívať Druhé fyzikálne pole.
My si stále chybne predstavujeme, že kozmický koráb voľne vznášajúci sa nad zemským povrchom je, že ježišmária aká to bude super technológia a obrovská vyspelosť. Pritom môžu byť menej vyspelí ako my, len akurát ovládli Prvé fyzikálne pole a dokážu ho technologicky využívať.
Je možné formulovať a dokázať nasledujúcu matematickú vetu z parciálnej a diferenciálnej matematiky vektorových polí a diferenciálnej geometrie. Ak máme dvojzložkové vektorové pole opísané vektorovou spojitou funkciou, v ktorom vznikne kvantový jav, tak potom podmienka pre zachovanie spojitosti tejto funkcie je, že silový účinok primárneho vektora tohto vektorového poľa sa musí rovnať nule. A teda, že energiu tohto vektorového poľa už nemožno vyjadriť v newton-joulého rozmere energie, ale buď v priestorónovom rozmere energie (predtým som to volal gravitónový rozmer energie) alebo einstein-fotónovom rozmere energie, kde vznikom iného fyzikálneho rozmeru energie ako je newton-joulého rozmer vzniká kvantový jav. Energia tohto poľa sa potom odovzdáva po dávkach, pričom spojitosť fyzikálneho poľa sa zachováva.
Nemusím dúfam spomínať, že uvedenú vetu súčasná matematika vôbec nepozná. Zaujímalo by ma, že aká je cena za matematický opis kvantového javu. Zaujímala by ma spoločenská hodnota tohto objavu. Diskutujúca verejnosť sa môže k tomu potom vyjadriť. Energia má tri fyzikálne rozmery: newton-joulého rozmer energie, priestorónový rozmer energie (predtým mnou nazývaného gravitónový) a einstein-fotónový rozmer energie.
Formulácie takejto vety, ktorú som tu uviedol môžu byť rozmanitejšie, to je len jedna z mnohých formulácií. Je možné ju formulovať aj z druhého konca a pod. Napríklad, že ak vznikne kvantový jav a silový účinok vektorového poľa je rovný nule, potom táto vektorová funkcia, ktorou je opísané vektorové pole je spojitá funkcia. A pochopiteľne, že to má vážne dôsledky pre prírodovedu, lebo všetko čo kvantujeme je vlastne odvodená veličina z tohto vektorového poľa. Teda, ak kvantujeme ďalšie veličiny, tak sú to pridružené veličiny k tomuto javu, ktorý je v samotnej podstate spojitý jav. A to ďalej znamená, že diferenciálna matematika má omnoho väčší význam ako sme si doteraz mysleli. Diferenciálny počet opisuje prírodu úplne presne, nie je to žiadne priblíženie alebo len nejaká abstraktná rovina. Je to úplný a presný opis základov prírody a táto skutočnosť je veľmi zaujímavá a prevratná pre doterajšie chápanie matematiky.
Matematika sa týmto dostáva do celkom inej roviny ako sa doposiaľ nachádza. Dostáva sa do roviny
prírodovedy a jednotlivé vety a ich dôkazy môžeme považovať za prírodovedný objav, kde im takéto postavenie právom patrí. Táto časť matematiky, ktorou opisujem kvantový jav by mala mať postavenie vo fyzike ako prírodoveda. Je schopná sama v sebe niesť hodnotu dôkazu, kde túto pravdu môže experiment len potvrdiť. Má sama v sebe dôkaznú silu a preto niektoré matematické vety a ich dôkazy nie sú matematikou, ale prírodovedou a uvedený matematický dôkaz je prírodovedný dôkaz aj keď bol uskutočnený od stola a z rozumu a nevytiahli sa žiadne meracie aparatúry a ani sa neurobili merania priamo v teréne. Bude treba urobiť nový pohľad na matematiku. Je neprávom zaznávaná. A to sa mi nepáči.
Teória kvantového javu (TKJ) je teória, ktorá opisuje vznik kvantového javu vo vektorovom poli a ďalej opisuje tieto vlastnosti vektorového poľa, v ktorom vznikol tento kvantový jav prostriedkami parciálneho a diferenciálneho počtu a elementmi diferenciálnej geometrie. Priamo z tejto matematiky sa potom dajú formulovať niektoré matematické vety a ich dôkazy, ktoré potom určujú veľmi zaujímavé až priam prekvapivé vlastnosti tohto poľa. Keď sme už predtým definovali v tejto parciálnej a diferenciálnej vektorovej matematike, že čo je to kvantový jav v zmysle pojmu matematického diferenciálneho počtu.
Objasnenie vlastnosti takého vektorového poľa má veľmi významné dopady na ďalšie vedecké poznanie. Pomocou neho možno vyriešiť úlohu ako objaviť napríklad priestorón (predtým som to volal gravitón). Vlastnosti priestorónu potom môžeme presne vypočítať a vedieť aj ako treba tento priestorón objaviť a potom aj vyriešiť úlohu jeho priemyselného využitia. Priemyselné využitie priestorónu znamená v podstate, že by sme potom už disponovali mimozemskou technológiou. To by znamenalo, že by sme sa zaradili medzi kozmické civilizácie. Pod pojmom kozmická civilizácia chápem takú civilizáciu, ktorá je schopná osídľovať iné planéty bez seba energeticky vyčerpávajúcim spôsobom. Túto podmienku spĺňa priemyselné využitie priestorónu. Takže je o čo sa usilovať.
Teória kvantového javu (TKJ) je v podstate dokončená parciálna a diferenciálna matematika vektorového poľa v matematickej analýze. Ak v matematickej analýze vektorového poľa vypočítate zmenu fyzikálneho rozmeru energie na iný, kde v jednom prípade vektorové pole konalo prácu ako sila po dráhe a v druhom prípade sa táto práca poľa už takto vyjadriť nedá, tak dostanete kvantový jav. Toto v matematickej analýze do tejto chvíle ešte nikto neurobil. Som zatiaľ jediný, kto to urobil. Dokončil som niečo, čo ľudstvo už mohlo mať dávno urobené, ale nikoho to nenapadlo urobiť a ani nikto nikdy nepochopil, že sa to urobiť dá.
Ak do tohto vektorového poľa, kde ste vypočítali kvantový jav dosadíte elektromagnetické pole v nekvantovom stave, tak dostanete po výpočte do kvantového stavu einsteinov-fotónový rozmer energie, pri ktorom pôsobenie elektrickej sily bude nulové. Ak do tohto vektorového poľa dosadíte priestorové pole v nekvantovom stave, tak po výpočte do kvantového stavu dostanete priestorónový rozmer energie (predtým som to volal gravitónový rozmer energie), pri ktorom pôsobenie gravitačnej sily bude nulové. Je to vôbec v dejinách ľudstva prvá dôsledná matematicko-fyzikálna interpretácia o beztiažovom vznášaní nejakého telesa v tiažovom poli iného telesa. Vypočítal som einsteinov-fotónový rozmer energie, ktorý presne odpovedá tomu, čo vypočítal Einstein, ale je to iný postup riešenia ako to on spočítal. To je dosť zaujímavé na tom. U nás je mizerná distribúcia poznania. V kníhkupectvách by mala doslova svietiť kniha od Einsteina
, aby to bol doslovný preklad jeho prác a pod čiarou pre laika podrobný výklad jednotlivých postupov riešení. Nič také tu nie je.
Ja som si danú úlohu dokázal sám aj sformulovať aj vyriešiť. Lebo to nie je iba o tom, že budeme tu pozerať na matematické olympiády a merať si IQ. Vedieť riešiť úlohy je tak isto dôležité, ako je dôležié vedieť ich aj naformulovať. Povedal by som, že je to rovnako dôležité ako samotné riešenie úlohy. Načo by vám bola schopnosť riešiť úlohy, keby ste nemali žiadne sformulované úlohy na riešenie alebo si žiadne úlohy nevedeli naformulovať na riešenie? Potom tá schopnosť riešiť úlohy je vám na nič, ak neviete sformulovať nové úlohy. Aby ste mohli využiť schopnosť riešiť úlohy, potrebujete ďalšiu schopnosť a to - formulovať úlohy na riešenie. Vyhľadávanie talentov do vedy beží len po jednej linke. Dostanú sa tam tí, ktorí síce vedia čo to spočítať, ale nevedia hľadať nové úlohy na riešenie a tak ani žiadne ďalšie úlohy neriešia. Čo je to isté, ako keby vôbec žiadne ďalšie úlohy ani riešiť nevedeli.
Na túto oblasť nie je vypracované nič, aby sa do toho hľadali talenty. Potom nie je žiadne čudo, že na túto úlohu - kvantový jav v spojitom vektorovom poli ešte nikto a nikdy nedošiel. Štúdium na školách je len o memorovaní učebnej látky. Potom, ak takéto produkty školy sú vo fundamentálnej vede, tak je to v podstate o ničom a môžeme sa čudovať koľko chceme, že neprídu ani len na novú čiarku, nie to ešte na nový fundamentálny poznatok. Obrovské množstvo omylov a predsudkov, ktoré ako ľudstvo robíme - má za následok, že v podstate vo svojom vývoji stojíme na jednom mieste.
