Moji stáli čitatelia už vedia, čo to znamená, keď poviem prvé pole alebo druhé pole alebo tretie fyzikálne pole. Ale pre nejakého práve prišlého čitateľa urobím len krátky súhrn, aby sa mohol zorientovať. Skoncipoval som Teóriu odlišnosti troch fyzikálnych polí. Táto teória hovorí o tom, že všetko čo existuje sú v podstate len tri fyzikálne polia, ktoré sa od seba odlišujú nejakou logikou, a to stačí na to, že existuje celý vesmír aj so svojím životom.
Prvé pole – Priestorové pole (gravitácia, rotácia), toto pole opisuje Teória priestorovej interakcie, ktorú som skoncipoval ja a získal som z tejto teórie množstvo podkladov na skoncipovanie Jednotnej teórie poľa.
Druhé pole – Elektromagnetické pole (elektrická, magnetická sila), opisuje ho Teória elektromagnetického poľa, túto teóriu som ja neskoncipoval, ale iní vedci.
Tretie pole – (silná, slabá interakcia). Týmto poľom sa zaoberá jadrová fyzika, atómová fyzika a fyzika elementárnych častíc. Pre tretie fyzikálne pole neexistuje žiadna ucelená Teória tretieho fyzikálneho poľa, ani v hrubých rysoch. Nejaké hrubé rysy ja však viem vymenovať pre toto pole, kde v nejakom svojom blogu som to už urobil.
V súčasnosti dobre poznáme Druhé fyzikálne pole – Elektromagnetickú interakciu (elektrická, magnetická sila). Pre toto Druhé fyzikálne pole platí, že čo sa týka skladania rýchlosti jeho bodov elektromagnetickej hmoty je ohraničené zhora. To znamená, že existuje horná hraničná rýchlosť pre elektromagnetické body poľa, t.j. že nemôžu byť vzhľadom na seba rýchlejšie ako je rýchlosť fotónového svetla, ani keby sa pohybovali oproti sebe, tak aj vtedy by sa rýchlosť nesčítala na dvojnásobnú, ale zostala by stále tá istá, rovnaká s rýchlosťou fotónového svetla, teda konštantná.
Teraz si vezmeme Teóriu odlišnosti troch fyzikálnych polí a položíme si otázku. Ako sa bude odlišovať ďalšie fyzikálne pole od elektromagnetického poľa? No ďalšie pole sa bude odlišovať tak, že pre jeho body už nebude ohraničenie zhora, ale zdola. Budeme pri ňom hovoriť o najpomalšej rýchlosti jeho bodov vzhľadom na seba. A teda, že žiadne dva body tohto poľa nemôžu byť vzhľadom na seba pomalšie ako je najpomalšia rýchlosť c1 pre toto pole, čo je konštanta c1= 6,4.10-8 m/s (c= 299 800 m/s) a je to rýchlosť prvého (druhého) svetla, priestorónov - priestorové svetlo (fotónové svetlo). Priestorové svetlo budem nazývať Prvé svetlo, lebo patrí k Prvému fyzikálnemu poľu a fotónové svetlo budem nazývať druhé svetlo – podľa toho, že patrí k Druhému fyzikálnemu poľu.
Relativistické skladanie rýchlosti v Prvom fyzikálnom poli:
u- výsledná zložená rýchlosť telies v a v,, ak v idúcich telesách prevláda Prvé pole napríklad pred Druhým poľom, potom sa rýchlosť skladá podľa vzťahu (1). Napríklad u neutrín, tam neprevláda elektromagnetická interakcia – (Druhé pole) nad priestorovou interakciou – (Prvé pole), takže rýchlosť neutrín sa potom môže skladať aj inak a byť tak napríklad aj vyššia ako je rýchlosť svetla c , čo vzťah (1) to dovoľuje pre Prvé fyzikálne pole – priestorovú interakciu.
v- rýchlosť prvého telesa s prevládajúcou priestorovou interakciou
v,- rýchlosť druhého telesa s prevládajúcou priestorovou interakciou
c1- konštanta najpomalšej rýchlosti v prvom fyzikálnom poli. Hodnota konštanty je 6,4.10-8 m/s.
Vidíme zo vzťahu (1), že rýchlosť v a v, nie je obmedzená zhora pre telesá, kde prevláda priestorová interakcia. Ak sú tieto rýchlosti dostatočne vysoké, potom skladanie týchto rýchlosti je newtonovské a to, že u=v+v,. Iná situácia nastanie, ak sa rýchlosť spomaľuje, tam takéto jednoduché skladanie rýchlosti už neplatí pre telesá, v ktorých prevláda už spomínaná priestorová interakcia. Samozrejme, že pri telesách, kde prevláda elektromagnetická interakcia, je tento výraz (1) neplatný a takéto telesá môžu mať aj nulovú rýchlosť vzhľadom na najpomalšiu rýchlosť c1 bodov Prvého (priestorového) poľa. Všetko závisí od toho, ktoré fyzikálne pole prevláda, potom podľa tohto poľa sa určí aký relativistický vzťah bude platiť.
Špeciálnym prípadom bude situácia, keď obe fyzikálne polia budú prevládať rovnako, keď ich sila pôsobenia sa bude rovnať. Aby sa toto v prírode stalo, to je naozaj málo možné, ale z čisto teoretického hľadiska o niečom takom sa dá uvažovať a potom skúsiť určiť, čo sa vtedy stane s relativistickým vzťahom. Zatiaľ mi nie je nič známe, čo sa bude v takomto prípade diať. Bude to predmetom ďalšieho skúmania a potom uvidíme. Vidím tu však možnosť novej fyziky a to fyziky vzájomnej interakcie dvoch relativistických opisov.
Ďalšie relativistické vzťahy v Prvom fyzikálnom poli.
Teraz uvediem ďalšie relativistické vzťahy, pre ktoré budú platiť nasledujúce vzorce s tým, že stále netreba zabúdať, že vzťahy platia pre telesá, v ktorých prevláda priestorová interakcia.
q - výsledný elektrický náboj
q - počiatočný elektrický náboj
c 1 - konštanta najpomalšej rýchlosti 6,4.10-8 m/s
v - rýchlosť telesa s prevládajúcou priestorovou interakciou
Vzťah (2) hovorí o vzraste elektrického náboja pri spomaľovaní fyzikálneho telesa ku konštante najpomalšej rýchlosti c 1 , v ktorom prevláda priestorová interakcia.
Ďalší relativistický vzťah v telesách s prevládajúcou priestorovou interakciou o čase:
t - výsledný tok času pre rýchlosť v.
t - počiatočný (vlastný tok času vesmíru), ktorý sa rovná svetovému času.
c 1 - konštanta najpomalšej rýchlosti 6,4.10-8 m/s
v - rýchlosť telesa s prevládajúcou priestorovou interakciou
Vzťah (3) hovorí o existencii svetového času t , teda vo vesmíre visia pomyselné hodiny (ako si to Newton predstavoval) a každému kto sa pohybuje veľkou rýchlosťou odsypávajú čas takmer rovnako. Aká je to hodnota - tá t , to nevieme. Ale je a existuje s nejakou konkrétnou hodnotou a platí pre všetky rýchlo sa pohybujúce telesá s prevládajúcou priestorovou interakciou.
Zmena času nastáva pri spomaľovaní rýchlosti, kde pri spomalení rýchlosti až na rýchlosť prvého svetla – konštanty najpomalšej rýchlosti c 1 vo vákuu sa plynutie (tok) času zastavuje. To všetko za predpokladu, že v telese prevláda priestorová interakcia. Z toho potom vyplýva aj to, že čierne diery sa pohybujú absolútnou rýchlosťou 6,4.10-8 m/s a ich vlastný čas tam plynie pomaly alebo vôbec nie.
Čierna diera žiari priestorovým svetlom a teda nie je vôbec čierna. Už som písal vo svojich blogoch aj na diskusiách, že priestorón k nám nemôže doletieť – jednak pre svoju teda vskutku pomalú rýchlosť a za ďalšie v našom priestorovom poli by sa ihneď odovzdal do priestoru, lebo my žijeme v priestorovom poli, ktoré má slabú objemovú hustotou energie a teda priestorón sa v takýchto podmienkach pre nás nemôže zjaviť. To však neznamená, že neexistuje. Existuje a sakra moc, že existuje. Priestorón sa dá využiť na UFO technológie.
Niekto si teraz položí otázku, že ak je priestorón tak pomalý ako dokáže potom osvetľovať predmety a teda byť svetlom? Veď od svojho zdroja vlastne ani nikam nestihne doletieť, aby niečo osvetľoval a bol svetlom!
Tak odpovedzme si na túto otázku. Jednak si treba uvedomiť, že zdrojom priestorového svetla je priestorové pole a priestorón sa v tomto poli zjaví v momente ako toto pole nadobudne určitú objemovú hustotu energie, ktorá umožňuje vzniku kvantového javu priestorového poľa. Potom sa toto svetlo vo vesmíre nešíri svojou rýchlosťou, ale šíri sa tak, že či je na nejakom mieste dostatočná objemová hustota energie priestorového poľa alebo nie je. Ďalej má toto priestorové svetlo takú zvláštnosť, že predmety osvetľuje z každej strany, akoby to svetlo bolo všadeprítomné, svetlo s 3D efektom.
Takže toto svetlo môže byť vo vesmíre rozšírené v stovkách aj v tisícoch svetelných rokov od nejakých stredov galaxií a hmotných hviezd, kde svieti a zároveň je aj zdrojom tepla, to priestorové svetlo. Takže všade, kde sa môže vyskytovať priestorón existujú aj podmienky na vznik života, lebo tam bude teplo a svetlo, pričom vôbec nie je podmienka byť pri hviezde. Od centra galaxie nastáva široké pásmo života rádovo v tisíckach ly. Aj na hocijakých šutroch, čo obiehajú úplne mimo akejkoľvek hviezdy, ale sú v priestorovom svetle môže vzniknúť život.
Ďalší relativistický vzťah v telesách s prevládajúcou priestorovou interakciou o dĺžke:
l - výsledná dĺžka pre rýchlosť v.
l - počiatočná dĺžka telesa.
c 1 - konštanta najpomalšej rýchlosti 6,4.10 -8 m/s
v - rýchlosť telesa s prevládajúcou priestorovou interakciou
Tento vzťah hovorí o skracovaní dĺžky telesa s prevládajúcou priestorovou interakciou pri približovaní sa ku konštante c 1 najpomalšej rýchlosti. Toto približovanie ku konštante najpomalšej rýchlosti robíme (alebo riešime) cez tenzor napätia, čoho výsledkom bude, že teleso sa skracuje v každom smere do stredu, ak spomaľuje ku konštante najpomalšej rýchlosti. A toto pozorujeme pri kolapse hviezd a pri čiernych dierach. Na výpočet veľkosti čiernej diery je pomerne jednoduchý vzťah vyjadrený cez (4), ktorý sa len o málinko skomplikuje aplikovaním výpočtu cez tenzor napätia – čo je matematický pojem.
Energia v Jednotnej teórii poľa:
Niekedy, keď sa budem nudiť napíšem blog, kde ukážem ako sa odvádza Einsteinova rovnica E=m.c 2 . Študenti si to potom môžu nacvičiť a zamachrovať niekde s týmto.
Teraz k tej energii. Obdobne ako sa odvádza energia v tvare E em =m.c 2 , tak podobne sa postupuje pre priestorové pole. Po aplikovaní celého postupu nám vyjde výsledok, že energia E P =Q.c 1 2 .
Teda ešte raz:
EP- energia pre telesá s prevládajúcou priestorovou interakciou
Q- elektrický náboj
c1- konštanta najpomalšej rýchlosti 6,4.10-8 m/s
C- coulomby
m- meter
s- sekunda
Pokračujeme:
Celková energia v Jednotnej teórii poľa sa bude potom rovnať energii pre telesá s prevládajúcou elektromagnetickou interakciou Eem a energii pre telesá s prevládajúcou priestorovou interakciou EP
Teda:
kde
E- Energia [J]
m- hmotnosť [kg]
c- fotónová rýchlosť – 299 800 m/s
c1- priestorónová rýchlosť – 6,4.10-8 m/s
Q- elektrický náboj [Coulomby -C]
Vidíme, že nám vznikol nový fyzikálny rozmer pre jednotku energie joule a to m2.C.s-2. Takže tento rozmer si môžu fyzici zapísať do svojich zošitov a poznámkových blokov a začať ho používať. Naozaj, veľmi užitočný výraz, veľa vecí sa s ním dá riešiť.
Záverečné zhrnutie:
Ako ste si mohli všimnúť, tak Albert Einstein urobil v špeciálnej teórii relativity dosť podstatnú filozofickú chybu, keď na relativistické vzťahy z tejto teórie začal tvrdiť, že platia na všetko. No, neplatia. A v tomto blogu som to názorne odprezentoval.
Pri Einsteinovi stála iba šťastena, a to v podobe Eddingtona a potom v podobe, že boli objavené elementárne častice a potvrdili sa limity, ktoré diktovala Einsteinova špeciálna teória relativity. A prečo sa potvrdili?
Lebo pri elementárnych časticiach prevláda elektromagnetická interakcia, tak potom naozaj experimenty vyhoveli teórii!!! No to však vôbec neznamená, že jeho teória je správne! Lebo tvrdenie, že to platí pre všetko vo vesmíre je nesprávne!
Správne je len pre elektromagnetické pole (interakciu). A preto vedci mohli pri neutrínach namerať väčšiu rýchlosť ako je rýchlosť svetla, lebo v nich neprevláda elektromagnetická interakcia!
Počul som vedcov, že začali hovoriť, že bude potrebná nejaká posteinsteinovská fyzika. Tak vážení, posteinsteinovská fyzika je práve to, čo som vám tu teraz predviedol a nielen tu, ale aj v ostatných svojich blogoch. Jadrom všetkého je, že existujú tri fyzikálne polia. Od toho sa potom odvíja celá filozofia a celé chápanie prírody.
Myslím, že názornejšie sa to už ani ukázať nedalo.
