Keďže s fungovaním podobných organizácií som už mala nejaké skúsenosti, chcela som si urobiť v aj v tejto- pôsobiacej popri materskej škole- vlastný systém. Samozrejme, nadviazať na predchádzajúcu činnosť a pokračovať v nej. Do rúk sa mi dostalo množstvo papierov, zdrapy účteniek, zopár výpisov z účtu a obálka s názvom POKLADŇA. Bolo mi jasné, že tu nie je čosi v poriadku. Zopár rodičov si ku mne prisadlo a pustili sme sa do pátrania po pôvode našej organizácie. Tu vyšlo najavo, že funguje ako občianske združenie zaregistrované pod Slovenskou radou rodičovských združení (ďalej už len SRRZ). Máme vlastný účet, do ktorého sme nemali vlastný prístup a o pohyboch na ňom nás dlhodobo nikto neinformoval. Mylne sme sa domnievali, že peniaze, ktorými sme začiatkom každého roka prispievali na pomôcky a aktivity pre naše ratolesti, sa k našim ratolestiam skutočne aj dostali. Rozhodne väčšina z nich vôbec. Za takéto nevedenie občianskeho združenia ani nebolo koho potrestať, hoci sa mohlo zdať, že niektorí potrestaní skutočne aj boli. V súvislosti s týmto dianím som oslovila našu materskú organizáciu a spojila som sa s jej predsedníčkou.
Volala som, písala som maily, sms-ky... Keďže moja práca nebola platená, skôr dobrovoľná s obrovským nasadením zistiť, kde končili aj moje peniaze, dala som do toho všetko. Po niekoľkých úspešných a neúspešných volaniach, ktoré sa odrážali na mojich platbách za telefón som zvolila- ako formu komunikácie- maily. V jednom z nich podrobne opisujem situáciu, ktorá nastala v materskej škole, nedobrovoľný boj s pani riaditeľkou, ktorá nám odmietla vydať účtenky z fondu RZ, jej definitívny odchod a množstvo nevyriešených a záhadných transakcií na účte, ktorý patril rodičovskému združeniu. Odpoveď prišla a bola veľmi ústretová.
Posledné vety citujem: Môžem prísť na kontrolu a urobiť záver. Len to môže byť až v apríly 2011. Predsedníčka SRRZ urobila na mňa dobrý dojem...prvý a poslednýkrát, bohužiaľ.
Nasledovalo nekonečné dopisovanie, telefonovanie vždy s inou osobou, ktorá riešila účtovníctvo v materskej organizácii a hlavne s osobou, ktorá mi/nám nijako nevedela a nemohla pomôcť. Totiž najväčšmi utrpel náš účet stratu 1105 eur, keď bývalá pani riaditeľka MŠ poslala na účet SRRZ sumu za nezaplatené členské. Omylom však zadala v roku 2008 miesto korún slovenských eurá.
Žiadala som, prosila, písala, telefonovala, aby nám tieto peniaze vrátili a dopočítali si len danú sumu v eurách- cca 37 eur. Podľa slov osoby, ktorá tento stav zavinila, sama sa snažila hneď o nápravu a dokonca organizáciu aj v mieste sídla navštívila- neúspešne.
V marci roku 2011 som komunikovala s pani predsedníčkou SRRZ naposledy. Všetko sa zmenilo až v máji tohto roku. Neustále PN-ky, dovolenky, nefungujúce telefóny, webová stránky... Bolo mi na grc z takej organizácie a nebyť vysokej sumy nevrátených peňazí, dávno by som to vzdala. Veď v tom období by sme za tie peniaze mali vybavenie ihriska v areáli celej škôlky, ktorá prežíva zo dňa na deň. Sledovala som zmeny, no keď stránka SRRZ nabehla znova, nedopísala, ani nedovolala som sa nikde. Ani predsedníčke, ani účtovníčke, ani nikomu kompetentnému uvedenému na stránke. Odpovede, ani sama pani predsedníčka neprichádzali.
S hrôzou som sledovala reportáž o pôsobení tejto organizácie na Slovensku a prechádzala dlhé zoznamy členov. V mysli som uvažovala: Keď každý z nich pošle členské, je to už celkom slušný balík. Kam miznú tieto peniaze? Čo z nich majú členské organizácie?
Darmo som sa pýtala osoby v ktoromsi telefonáte: A čo nám viete poskytnúť? Odpovede som sa nedočkala. Dve percentá z daní našich členov...? Pche. To si vieme vybaviť u ktorejkoľvek notárky aj sami. A stránka? S akciami končí v roku 2008 a aj tie predchádzajúce roky sú na program prázdne.
A potom prišlo zaskočenie... Dostala som list. Priamo zo SRRZ, priamo zo Spišskej Novej Vsi. Asi nejaké ospravedlnenie, myslela som si a otvárala nedočkavo obálku. Potom ma skoro trhlo. V liste stálo: Žiadame o zaplatenie členského vo výške... ďalej som nedočítala. To je drzosť nad drzosť. Domáhať sa členského a mať pritom nedoplatky voči našej organizácii? Žiadať peniaze za neexistujúcu činnosť?
V máji tohto roku sa mi dostalo do uší, že nejaká pani sa so SRRZ skontaktovala. Skúsila som to tiež. Volala som, písala...všetko od úplného začiatku. Lenže teraz som už spomenula aj advokáta. Odpoveď prišla okamžite. Pani predsedníčka je znova na PN. Povedala som si: Teraz- alebo nikdy. A pustila som sa do nich. Neustále som ich zásobovala telefonátmi, mailami...bola som neodbytná. Dostala som prisľúbenie návratu peňazí... ale v maily už stálo:
Váž. pani Mgr. V. Arendašová,
po dnešnom telefonickom rozhovore Vám posielam nasledovné veci:
RZ pri MŠ Tlmače nemá vyrovnané členské príspevky za školské roky:
1. 2007/2008 - člen príspevok za 1 rodinu 0,233 €
2. 2008/2009 - detto
3. 2009/2010 - detto
4. 2010/2011- členský príspevok za 1 rodinu 0,50 €
5. 2011/2012 - členský príspevok za 1 rodinu 0,50 €
Pretože neviem koľko ste mali rodín za príslušný školský rok, neviem vysporiadať čiastku 1.105 €.
Napíšte nám k jednotlivým školským rokom počet rodín a vypočítajte členský príspevok.
Následne Vám bude vrátený zostatok Vašej platby.
Moja odpoveď bola jasná: Ak preukážete svoju činnosť v tomto období, aby som ja mohla vysvetliť členom, na čo boli použité peniaze, sumu si môžete odpočítať, v opačnom prípade by to bolo minimálne nekorektné.
Naťahovanie času- ako neustále dopĺňanie informácií, ktoré som opakovane písala, telefonovala...ma už nezastrašili. A preto môžem spokojne vyhlásiť, že dnes v auguste roku 2012 máme na účte o 980 eur viac...Áno, dobre čítate: len 980 eur, pretože pani predsedníčka si strhla členské bez vysvetlenia... Ako inak, pravda? Bolo však posledné, na ktoré mohla siahnuť. O to sa postarám. A radím to aj Vám, ostatným...
