Jano je integrovaný žiak s poruchami správania, ktoré prerastajú jeho rodičom, blízkym, spolužiakom a učiteľom cez hlavu. Škola ho očividne nebaví, na naliehanie, aby sa učil odpovedá jasne: bude aj smetiarom! Svoju diagnózu pozná dokonale, vie, čo je povinnosťou učiteľa voči nemu.
Každý deň v škole je rovnaký. Každý učiteľ ochotný podať ďalej svoje vedomosti, najrôznejším spôsobom udržiavať pozornosť žiakov, má jedinú možnosť. Doslova takéhoto žiaka ignorovať. Napomenutia, aby prestal, by spôsobili premrhanie celej hodiny jeho napomínaním. Učebnicu, ktorú si náhodou doniesol, používa ako podklad papiera, po ktorom neustále čmára. Keď papier nestačí, prechádza na ruky. Svoj výtvor ukazuje dozadu celej triede, ktorá ho z času na čas odmení smiechom. Jano spokojný. Schuti sa zasmeje a vstupuje do výkladu učiteľa. Začína tému bez zjavnej spojitosti s preberaným učivom a dožaduje sa vysvetlenia. Pri tom neustále klopká perom o lavicu a podupkáva nohou. Je jasné, že berie niekoľko liekov, aby bol udržaný v tomto stave. Najviac však trpia jeho spolužiaci. Každý deň tie isté výstupy ich nútia prehliadať ho, nie prijímať. Čakajú, kedy prestane.
Koniec hodiny. Popísaný Jano beží do jedálne, cestou si kopne do učiteľky skláňajúcej sa nad malého tretiaka. Vraj myslel, že je to niekto iný…
Dnes integrácia- zajtra poľahčujúce okolnosti.
