Zázračné minúty učiteľa. Áno- práve tých päť alebo desať minút, ktoré sú pre žiakov tak kráľovsky nazvané PRESTÁVKA, sú pre učiteľa skutočným zázrakom. Zliezť z triedy, v ktorej sa nachádza, prípadne opätovne sa vyšplhať podľa potreby do zborovne, odložiť dokumentáciu, pribrať novú, zájsť do kabinetu- vyzdvihnúť pomôcky, odpovedať na tisíc zvedavých otázok detí, ktoré mu robia pri týchto úkonoch chvostík, zhltnúť kúsok jedla, vypiť dúšok vody aaaaaaaaaaaaaaaaaaaa: Zvoní! Knihy, zošity, pomôcky a sem-tam nejaké výnimočné dieťa, ktoré vám tento náklad pomáha odnášať do triedy. Pripadáte si ako kôň, ktorý sa stále niekde ženie a napriek tomu nie ste nikde načas. Lebo nech akokoľvek... minimálne tri- štyri minúty vám trvá, kým ste opäť v triede, v ktorej by už tri- štyri minúty mala prebiehať hodina. Tento časový sklz sa výrazne predlžuje, pokiaľ máte dozor, pretože vašou povinnosťou je tiež umravniť besnejúcu mládež, ktorá „jasotom“ zvýrazňuje zvonenie. Ubiehajúci čas by sa dal skrátiť, nebyť tých kabinetov, schodov, detí... ale to všetko je škola. A v tej to inak nemôže fungovať, lebo pomôcky v triede by „dostali nohy“ a tie deti... no veď poznáte ich- aj tie cudzie, aj tie vaše. Ťažko im zveriť niečo hodnotnejšie. A ťažko ich v kope nechať tri- štyri minúty bez dozoru.
Preto učiteľovi neostáva nič iné, len vytvoriť akúsi časovú slučku a byť na dvoch až troch miestach v tom istom čase aj niekoľkokrát za deň. A to posledné zvonenie už nejako napovedá, že aj dnes stíha toaletu až o jednej poobede...alebo vôbec :o).
