Chico a Kaťja sa hádali. Johan ležal na posteli a rozmýšľal ako nepozorovane ufiknúť Kaťje palec, postarať sa tak o vlastnú bezpečnosť a zmocniť sa jej. Koniec plánu sa mu už sníval, zo spánku sa sladko usmieval. Chvíľu som ho pozoroval, potom som Kaťje a Chicovi navrhol, aby sa išli hádať von. – Chcem si zdriemnuť.- Chico sa rozplakal a Kaťja nazúrene odišla niekam von. – No, konečne je tu pokoj -. Obrátil som sa k stene a pomaličky som zaspával.
Kaťja sa predierala bielymi závejmi. Išla sa len tak prevetrať do ľadového vzduchu. Zazvonil jej mobil: - s Chicom nie je žiadna reč, sťažovala sa. Odkedy som odišla z psychiatrie môj žiariaci gauluz sa zhoršuje. Áno, jem trikrát denne teplú stravu a každý deň si mením ponožky. Áno mami, tak ja sa ešte ozvem, pá -. V tom poslednom Kaťja klamala, nemienila sa ozvať. Trikrát denne pitný režim, ktorý zahreje a kľudne si vystačila aj s jedným párom ponožiek.
Rozhodla sa zamrznúť. Akurát, že nikde nenašla to pekné, správne miestečko pre spáchanie samovraždy, a tak sa s ešte horšou náladou vrátila do chaty. Johan si ju obzeral a bolo to prvýkrát čo sa mu nepáčila. Chico sedel nahnevane v kúte a s nikým sa nerozprával. Ja som sa práve prebral zo sladkých driemot,- ahoj Kaťja určite si vonku premrzla, spravím ti čaj s rumom,- žmurkol som na ňu očkom. Kaťja si povzdychla, - tak tu ich máme ako na dlani.- Rozhodla sa ich zneškodniť. V Kaťje ten plán zrel už dlho. Najskôr ako malé semiačko plné potencionálnych možností začínajúcich večnou láskou a končiacich večnou smrťou. Teraz tá rastlinka nabrala jedovatý zelený nádych. Kým jej Richard varil čaj mlčky si ich prezerala: urazeného Chica, nezaujatého Johana. Postavil som pred ňu šálku s čajom a obradne som jej prilial rum. – Jeho ušetrím,- pomyslela si Kaťja.
- Pokračovanie nabudúce, keď budem upratovať a nájdem v zošitoch alebo keď sa mi prisnije.
