- Ale to bol len klip, niečo čo malo zaujať a ty to hneď berieš takto.- - A čo hovoríš na tú pieseň? Mne sa Eminem páči.- -Takže všetko čo s ním súvisí je pekné?- -Super pekné.-
- Veď ani nevieš o čom spieva.- - Nevadí – a ty rozumieš?- - Niečo, málo. Repovanie vôbec, strašne rýchlo melie – jedným dychom. Vyhral pľúca v lotérii.- - Vieš že sa naňho trochu podobáš?- - Nestraš!- - Keď vyrastieš, budeš lepší ako on.- - Ja nechcem byť reper, baví ma elektrina – gitara, myslím.- -To nevadí, on nehrá na nič, takže budeš lepší.- - Ja som,- a vypol som chlapčenskú hruď v bielom tielku. Nataša si preložila nohu cez nohu. Sedeli sme na terase miestnej cez deň cukrárne, v noci krčmy a trápili sme sa so zmrzlinovými pohármi. Nataša mala čokoládou olepené celé ústa. Poobzeral som sa okolo, bolo tu zopár starších, aj my sme chceli pôsobiť zrelo – ale, utri si tie ústa Nataša.- Zamračila sa na mňa ale s gestom dámy si jazykom zotrela sladkú ozdobu.- Ešte ťa vaši nútia chodiť na klavír?- Rozbiehal som spoločenskú konverzáciu. -Vymysleli si na mňa niečo horšie -vraj mám nájsť kupca. Nechceš klavír?- Mám synťáky ale do klavíru sa dá dobre ukryť, keď vyberieš spodný diel, nebola by to zlá skrýša – zasekol som sa uprostred vety. Tváre okolo, prečo by som sa schovával – veď už som veľký chlap! Také hry sú pre decká. - Za 20ť tisíc je tvoj.- - A kde ich zoberiem?- – Rozbehni si nejaký podnik, alebo urob koncert.- - To nie je zlý nápad. Budeš mi spievať vokály? Máš hlas horší ako satanista.- - Noo, dobre zajtra budeme skúšať u vás v bazéne na záhrade. Ale dones krabičku cíg, mám po nich ešte lepší hlas,- navrhovala Naťa.
- Buhú áá ré – revala Nataša a potriasala hlavou. Mal som vonku debnu a struny mi prskali a elektrizovali prsty – ide nám to dobre, zapáľ si ešte jednu.- Nataša mala na sebe dvojdielne plavky a na nohách gumáky. - Mali by ste vyčistiť ten bazén, fuj smrdí zdochnutými žabami!- Aj brucho mala pehaté. - Takými ako ty, myslíš?- Podpichoval som ju. Nataša si odpľula. -Som smädná, nevravel si niečo, že dedo vie, čo je to dobré víno?- Išli sme navštíviť deda.
Dedo je slepý, ale jeho priatelia ho upodozrievajú, že je slepý celý život. Ale on je slepý len nejakých desať rokov, odkedy skúsil nejaký silný destilát svojho ruského priateľa.
- Nesťažujem si, mám dobré orientačné schopnosti a nestratím sa.- Sedel vonku pred záhradným domčekom a nohami škrabal Huňa. - Neštekal – vedel som, že to bude niekto z rodiny. Čo by si rád Ondro?- Takmer som povedal - pohladenie. Nič dedo, je horko a vysmädli sme.- Dedo sa zasmial, -rodičia prídu až zajtra, čo?- - Dobrý deň ujo.- -Ahoj Naťa aj ty si smädná?- -Ako Krištof Kolombus,- dedo bol kedysi námorníkom a Naťa mu asi chcela polichotiť.
Večer sme všetci, vrátane deda ležali pri Huňovi a spievali Kolumbijské pesničky – trochu etna nezaškodí. - Dedo, prídeš na koncert?- Dedo sa usmieval, - ale bude drahé vstupné.-
Koncert sa konal v kruhu najbližšej rodiny a známych a navždy pochoval Natine nádeje stať sa speváčkou. Starkí pospali, mladí chvíľu počúvali s úžasom a výrazom Čoó?! na tvári. Naťa stála predo mnou v minišatách a bosá – a kryla mi chrbát. Potom sa to stalo a ona schytala zásah rovno do čela. Červená paradajka zasvišťala vzduchom a urobila čľap! Naťa dospievala refrén a začínala nový, druhá paradajka a potom vajce. Naťa odhodila mikrofón a dala sa na útek.
Trvalo mi celý deň, kým som ju našiel. Sedela v našom tajnom úkryte a plakala. - Natinka, objal som ju, keď to budeme skúšať každý rok – oni si zvyknú, uvidíš.- Zošuchla si uschnutú paradajku z tváre, - fňuk a vieš že dedo nedal vstupné? Povedal, že mušt musí stačiť.- - No, klavír od teba asi nekúpim.- Naťa pokrčila plecami. Predámho drahšie, niekomu inému. Vyrobím plagáty. Určite sa nájde kupec.- Prisadol som si k nej, pozorovali sme západ slnka a mlčali. - Vieš, že aj dedo pozoruje západ slnka? Potom ho maľuje a má ťa celkom rád, Naťa – šepol som jej.
