Napísaný príspevok spomínal hlučné, arogantné a agresívne správanie sa v baroch a na námestiach a rázne opatrenia zo strany mesta v podobe zvýšeného výskytu policajtov v centre mesta a zamýš-ľaných listov adresovaných starostom miest UK, upozorňujúcicha na potrebu istého poučenia sa o správaní sa na návšteve v Strednej Európe. /Očistený a nadrobno pokrájaný baklažán šupku - aj dužinu opražíme krátko na prudkom ohni na panvici, pekne preliatej olejom dľa vlastného výberu./
Autor článku zapochyboval o účinnosti tej druhej metódy, nakoľko Stredná Európa je stredná európa. Akoby tým, že je Stredná a nie žiadna iná nemala právo na svoj osobitý ráz, kultúru a vyjadrenie sa ľudí -/heh spomenula som si na -istého politika-/. /Teraz treba pridať rozbité vajce, najlepšie z domáceho chovu-nebáť sa cholesterolu a dobre pomiešať./
Raz, keď som sa ešte túlala po Londýne a sedela som v pube so svojimi spolužiakmi a lektormi, prišli na reč cestovateľské skúsenosti. /Oheň stíšiť./ A môj spolužiak - Španiel, angličtinou za ktorú by sa nemusel hanbiť ani turecký šofér /fakt dosť hroznou/ to nášmu mladému a fešnému pravému anglickému lektorovi vysvetlil takto: - nemáme vás radi, keď prídete navštíviť našu krajinu, tak sa len opíjate a robíte -bordel-, ale ani slovo po španielsky, neviete náš jazyk, nepoznáte krajinu a kultúru. A preto vás nemáme veľmi radi.- Po týchto slovách si so širokým úsmevom odpil z piva, na ktoré ho pozval ktorýsi z lektorov. Vypočuli sme si ho a veselo sa pilo ďalej, nikto sa neurazil. Semiačka pravdy sa predsa nachádzajú vo všeličom a zlú angličtinu sa patrí gentlamansky tolerovať...
Tento jeho preslov mi však zľahkla pohladil dušu, nie žeby som si myslela, že tá moja rodná krajina je najlepšou a najbezchybnejšou ale ešte som nezačala deliť ľudí na Východ a Západ. /Pridať trošku soli, prikryť pokrievkou a nechať podusiť./ Spoločný jazyk, ako mi ukázala skúsenosť vedia nájsť aj ľudia z odlišných kultúr a svetadielov. A tak som sa za hranicami nášho štátu nikdy necítila ako človek z Východu alebo Stredu. Ale keď som sa poobzerala okolo seba, tak som to často videla. Napríklad aj v UK, kde Nový Zéland, Austrália, Južná Afrika, Slovensko, Česko alebo aj Taliansko boli handicapom v spontánnom prejave ľudí. A tak som sa teda -nanominovala- k všetkým tým, ktorý s bezprostrednosťou problém nemali a to iba preto, aby som sa priučila niečomu dobrému a nestratila svoje cestovateľské ideály.
/No a na záver, nakrájať paradajky, trochu kyslej kapusty, a starší tvrdší chlieb a s chuťou do toho:).
