Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(6)
Niekedy sa stáva, že máte niečo na dosah ruky. Tak blízko, keby ste troška viac vystreli prst, dosiahnete na to. Milimeter, maximálne dva.
Kúzelný okamih, ktorý príde raz za čas, raz za dlhú dobu. Vnesie pokoj do duše bezpečnejšie ako vianoce, bez všetkého toho upoteného naháňania darčekov. Radosť. Očakávanie. Štastie.
A potom okamih pominie, motýľ odletí a darmo mávate rukami, už ste ho odplašili.
A vtedy nastáva čas úvah. Čo som urobil zle? Je chyba vo mne? Urobil som dosť? Naozaj je to také beznádejné?
Ale najmä to najdôležitejšie. Dá sa to ešte napraviť?
Dá sa ?
A prichádza na rad konanie. Boj. So sebou samým, so svetom. Robiť všetko, čo je vo vlastných silách. Veriť. Snáď dopadne šťastne.
