Máme za sebou pätnásty pracovný deň a tak sme v polovici nášho „pobytu". Keď si predstavím, že ešte raz toľko ako doteraz, tak je mi na blvačku, ale čo už- ako Vrbo hovorí:" život je boj".
Viacerým z Vás som sľúbil, že Vám napíšem, čo tu vlastne robí moja Stanka. Tak ako správny budúci politik plním sľuby a píšem. Stanka nastupuje do roboty v rovnaký čas ako ja (8:00-14:30 a potom 18:30- 22:00). Starý nám zo všetkej svojej milosrdnosti zosúladil pracovnú dobu. On je totiž veľký humanista... No Stanka ráno ide za vedúcou a tá jej zadelí nejakú nepravidelnú robotu, niečo pozametať, niečo vyčistiť, niečo priniesť a podobné voloviny. Potom sa pridáva k teamu upratovačiek a idú upratovať izby po hosťoch, alebo chystať nové apartmány na generálne upratovanie, pretože v nich celý rok nikto nebol (máme tu 46 apartmánov a obsadených je možno 20- ja ani neviem). No tak celý deň až do obeda behá s kýblami, upratuje, umýva a necháva sa buzerovať od Eleny- to je tá samoproblémová supervízorka. Taká grécka pizza, čo sa v živote neusmiala a „ďakujem" od nej tiež človek počuje raz za uhorský rok. Ja osobne ju mam v paži, a keď po mne niečo chce, tak to spravím, a keď sa mi nepoďakuje, tak jej aj tak poviem „welcome", alebo nejakú zdvorilostnú frázu. Ona sa potom uvedomí, že asi nie je moc taktná. Musím ich tu trochu prevychovať, lebo mám pocit, ako by som tu robil so ženskými zo študijného. Niekedy ju musím trochu skludniť, lebo ona je brutál namyslená a si myslí, že je tu vedúca. Tak keď ma moc dominantný- arogantný tón hlasu, tak jej poviem „easy", alebo niečo podobné.
No ale späť ku Stanke... Takže Stanka upratuje a upratuje a upratuje. Poobede zvykne žehliť. Ona to za normálnych okolnosti nenávidí, ale tu je to priestor na zašívanie, takže to celkom preferuje. Už aj ona prišla na to, že bez „slowly slowly" pracovného tempa, by tu človek skapal za 2 dni. Ta supervízorka ju kontroluje či dobre upratala izbu, a že či je všetko podľa štandardov, ale Stanka vraví, že nie je moc dôsledná, takže je to celkom fajn. Vraj sa už aj začínajú trochu kamarátiť. Stanka ma podozrenie, že Elena bola predvčera večer v meste a vytrtkal ju nejaký drunk angličan. (Nikto triezvy by do nej inak nič nestrčil... takže asi tak ona vyzerá). Niekedy sa Stanke pošťastí a dajú jej robiť balíčky z mydielok a šampónov..., alebo kvetinové vázičky na stôl. To je pre ňu cenný relax. Ona prácu samotnú tak isto znáša celkom dobre, len nenávidí, keď ju napríklad minule stará po ôsmich, či desiatich dňoch zrevala, že nevie zametať... Proste bezpredmetnú kritiku a ponižovanie, ktoré je tu dosť časté. Večer pomáha pri bare, ale žiadne obsluhovanie, alebo niečo také, len sa motá, niečo umyje, prinesie a tak... Minule sa stalo, že večer asi o pol desiatej večer bolo v celom bare, proste všade úplne pusto. Nikde žiadny turisti a Stanka sa nemohla rozprávať s kolegyňou, lebo si to stará neželala. Absurdistan.
Celkovo komunikácia tu je veľký problém a je to dosť slabé.
Uvediem príklad: Ja som Slovak, čo rozprava po Anglicky. Petro je Rumun, čo rozprava po Grécky. No a starý je debilko, čo rozpráva po swahilsky. No a poďme mi traja niečo konštruktívne urobiť. Včera nám od tlaku vystrelila záhradná hadica. Bola zle utiahnutá, pretože ten kto to v 1963om robil, to asi odflákol, ale keďže práve vtedy 50 metrov odtiaľ polieval kvety práve Stano, tak bol na rane. Nie, že by bol starý rád, že som duchaprítomne vypol mašinu, a zastavil ten 5 metrový gejzír, ale ma začal voziť, že som sprostý. Tak som mu povedal, že „look..." ja mam diplom z univerzity, takže nech mi nevraví, že som sprostý. Ale že ja študujem politológiu, a nie zahradníctvo. On mi na to, že nech sa vrátim do svojej krajiny a nájdem si prácu v politológii. Tak som mu povedal, že to pre mňa nie je problém, stačí slovo. V tom momente starý zavrel papuľu a odišiel. Jedno z malých víťazstiev proti veterným mlynom jeho absencie intelektu.
Zabudol som Vám spomenúť svoju deku. Vrbo, tvoja deka z Birkenau sa môže schovať, oproti tomu, čo dali nám, je deka z Birkenau najvyššia kvalita hodvábu. Normálne som sa v noci zobudil a ta sviňa mi bola zahryznutá do nohy... ale nie teraz trochu preháňam, ale fakt je to otras. Pred nami tu boli nejakí Rumuni a tak tu všetko po nich smrdí po cigaretách, aj tie deky. Radšej sa večer prikrývam len plachtou, aj tak je tu teplo ako sviňa.
Ešte som sa zabudol pochváliť, že som asi tretí deň, čo sme sem prišli, zabil škorpióna. Áno, normálneho, jedovatého, zeleno-hnedého škorpióna. Pred dverami sme mali takú starú sieťku na okno, tak reku ju opravím a hľa, v sieťke zamotaný škorpión. Tak som ho pustil, aby som sa na neho pozrel. Lebo na živo som škorpióna nevidel (jedine robového Huga). No a teraz, že čo s nim... On túto moju dilemu vyriešil za mňa, keďže začal byť trochu hysterický a približoval sa ku mne. Historická odveta súboja Dávid vs. Goliáš sa nekonala. Boli to rýchle dve rany rúčkou od metly, a z toho tá druhá, už bola len hanobenie jeho mŕtvoly.
