A zase som zaskóroval proti Vasilijovi. Pravidelne večer mi dáva sypať chlór po celom obvode bazéna. Samozrejme to nemusím robiť rukami. On mi dáva, také tie mikroténové rukavice, ako sa dávajú v potravinách na naberanie pečiva. Samozrejme mi to je platné ako mŕtvemu horalka, pretože granulovaný chlór si z toho za pár sekúnd urobí trhací kalendár. Ja mám potom na koži také maličké hnusne pálivé bodočky... No a tak som jedného dňa zobral prázdnu fľašu od saponátu, do vrchnáku urobil pár dier a večer, keď starý nakázal chlórovať, nasypal som ten chlór do tej fľaše a išiel k bazénu. Starý začal, že čo to mám. Tak som pomaličky- hygienicky bez dotyku začal chlórovať bazén z tej fľaše. Starý na mňa pozeral ako pizza z roztrhaných teplákov, že čo to je?!. Potom začal, že to trvá strašne dlho, tak som na neho kukol, raz som sa plynule prešiel okolo bazéna s fľašou v ruke a bolo hotové. Asi za tretinu času, koľko to trvalo predtým. Som sa opýtal potom starého, že či to bolo dobré, samozrejme nepovedal, že dobrý nápad, alebo že pochvala, ale len niečo zamrmlal a odišiel. Ďalšie malé víťazstvo...
Ohľadne môjho pomocníka Petra mam jednu dobrú, ale neaktuálnu správu, a to že mi včera povedal, že ostane jeden mesiac a potom pôjde, lebo to tu nie je good. No a potom mám jednu zlú a dosť aktuálnu, a to, že mi Petro dnes povedal, že zajtra odchádza, takže ta presilovka, bola dosť krátka. Starý už si aj pomaly zvykol, že Petro urobí všetku čiernu robotu, čo ja zvyknem dosúložiť, tak tým zaťažoval výhradne jeho a ja som mal chvíľočku pokoj. Čo už, aspoň pár dní...
Už sme si kúpili aj lístky na trajekt. V pondelok sme boli v meste a jedna holka Rumunka, stále pindovala, že ona sa chce ísť pozrieť aj do prístavu a tak... Ona takto pinduje stále. Ona chce ísť večer von do mesta, ona chce aby sme došli na párty k nim na izbu, ona chce aby sme s ňou každý deň chodili na pláž. Lenže ona maká 8 hodín denne, začína o deviatej a robí v „kúpeľoch- posilňovni". Respektíve len tam sedí a čaká, kým príde nejaký klient, aby mu keď tak urobila masáž. Inak nerobí vôbec nič, len na každého bosorákuje, a tak sa nie je čomu čudovať, že má večer kopec síl. Nie ako mi všetci ostatní...No, ale boli sme v prístave a využili príležitosť a kúpili lístky na trajekt. Odchádzame 22.7. o 1:30 ráno, a vtedy nebude otvorená žiadna predajňa lístkov, tak sme to radšej poistili teraz. Stanka sa bála, aby nás ostatní nevideli, lebo nikto nevie, že chceme ísť preč, ale všetko v porádečku. Neviem, či som spomínal, ale vystihli sme fakt super letenky. Jedna so všetkým za 77€ (autobus, ktorý ide 26 hodín inak stojí 90€).
A ešte ma najviac vedia pobaviť tie parádne predpovede počasia, keď hlásia pre náš ostrov prijemných 26°C. Neviem, kde majú tu meteorologickú sondu, asi niekde v kancelárii, lebo ja tu mám tak 35°C. Už druhý krát som si spálil krk. A to ho natieram 50tkou. Evidentne je to tu málo. Asi si v sklade pohľadám nejakú teflonovú pastu, alebo si z NASA nechám poslať takú tu sračku, čo dávajú na raketoplány, aby im nezhoreli...
No pomaličky idem končiť, lebo som sa tento krát pekne rozpísal, a to mám ešte niečo na srdci. Stano vracia uder... To sme Vám asi pred 3 dňami so starým montovali pánty na nejakú fošňu. Starý sa do toho silno montoval a pri tom to bolo, len šróbovnicou natočiť pár šrobou a pripevniť pánty. Tak mi držal tie pánty. Ja som mu vravel, že to spravím sám a on, že no určite ne. Tak si predstavte situáciu ako starý kľačí na zemi, jednou rukou pridržiava pánt a ja stojím nad nim obidvomi rukami zapretý o šrobovnicu. No a hups, jeden šrob sa mi zvrtol a ja som tak, ako som bol zapretý o tú šrobovnicu zadrbal starému šrobovnicu rovno do prsta. Okamžite kopec krvi, starý sa otočil, začal si cucať prst. Potom išiel pár metrov odomňa, bol mi otočený chrbtom, pozeral sa na more, z ruky mu kvapkala krv. Chvíľu tam stál a bez slova potom odišiel preč. Ja som sa mu samozrejme strašne ospravedlňoval a v duši som sa zo všetkých síl snažil potlačiť smiech. Ja som mu nechcel ublížiť, teda nie v tom okamihu. Inak si celkom často predstavujem, keď stojí predomnou a niečo mi hovorí, ako mu zadeľujem päsťou, do toho jeho povýšeneckého ksichtu... No proste starý dostal šupu do ruky a aspoň raz aj on daroval krv tomuto úžasnému hotelu, tak ako to ja robím dennodenne.
Starý vôbec nie je pomstychtivý a my sa vôbec už tretí deň nehráme na pána Miyagiho a Stanielsana. (Evička, vygoogli si kto je to pán Miyagi. Je to z filmu Karate Kid ). Takže Vasili sa silno snaží rozvíjať moje „či" a tak napríklad na pravé poludnie vyberám stredne veľke kamene zo záhrady. Vonku demoverzia krematória, ale to vôbec starému nevadí, lebo on ma zvykne z diaľky pozorovať, keď sedí v tieni na verande recepcie a papá čerešne z misky s vodou s ľadom. Alebo minule som mal vyťahovať burinku z plochy asi 4x4. Kde nebolo nič iné len tá burina. Už som aj nožničkami zastrihával trávu, aby bola všade rovnaká. No a včera večer sme rozvíjali moje nočne videnie, keď mi dal asi o 21:30 (tma jak v riti) vyberať metal brushom (rozumej podľa neho hrable) lístie z kamienkovej príjazdovej cesty. Proste dobráčisko je to...
No over, dneska to bolo trochu dlhšie, takže kto sa prehrýzol až sem, tak tomu ďakujem. Mal som toho na srdci tento krát trochu viac. Ak sa Vám bude chcieť, tak mi opäť môžete napísať, naozaj ma to nesmierne teší, keď si nájdem od Vás nejaké tie písmenká. A ďakujem všetkým čo mi už, aj viackrát, napísali. Ste ozaj super. Tak sa mávajte krásne a užívajte života ;-)
