Mnohé si to šinú rýchlosťou, pri ktorej turisti odskakujú na poslednú chvíľu a len neveriacky krútia hlavami.
Vstupujú do zóny na základe povolenia, ktoré im podľa rozhodnutia starostu Starého Mesta 8/2016 povoľuje vstup do historickej časti mesta len povoleným miestom vjazdu a v cieli jazdy zotrvať na čas nevyhnutne potrebný na urýchlené nastúpenie alebo vystúpenie prepravovaných osôb alebo urýchlené naloženie alebo zloženie nákladu. Vozidlo nesmie stáť v historickej časti mesta . Státím sa rozumie uvedenie vozidla do pokoja nadlhšie, ako je dovolený na zastavenie (§2 ods.2písm.t) zák.8/2009Z.z.o cestnej premávke)
Realita je však iná a počas dňa priamo na uliciach parkujú rôzne autá, veľakrát aj niekoľko hodín, akoby sa nechumelilo.
Úplné parkovisko si takto spravili z Franriškánskeho námestia, ktoré susedí s turistami najnavštevovanejším Hlavným námestím. Niekedy to tam vyzerá ako vyhradené parkovisko pre pár vyvolených.
Tak som sa rozhodla to trošku odsledovať, či platia stanovené pravidlá.
A narazila som na obrovský cadillac, ktorý absolútne ignoroval rozsah povolenia a jednu limuzínu s diplomatickými značkami. Cadillac si tam stál v kľude 3 hodiny.

A kedže som žena činu, zavolala som mestkú políciu. Najskôr sa im situáciu nechcelo veľmi riešiť, ale keď zistili, že som mestská poslankyňa, predsa len prišli. Spoločne sme si odsledovali, že tam stojí už dlhšie, nič nenakladá a ani nikto nenastupuje. Nakoniec, síce neochotne ale predsa, išli založiť ľudovo nazývanú „papuču“. A v tom prikvitol majiteľ, veľmi škaredo si policajtov premeral. Otvoril auto a vytiahol preukaz ZŤP a bolo vybavené. Policajti sa mu pomaly ospravedlnili a mne vysvetlili, že s tým nič neurobia. Nie sú oprávnení skúmať, či preukaz mal oprávnene alebo nie. Som presvedčená, že nie, presne tak ako Hummer, ktorý rovnako s takýmto preukazom parkuje na inej ulici pri Hviezdoslavovom námestí.
A ten jeho výraz hovoril za všetko. Bol to jeden z tých „ja v tomto meste, štáte môžem všetko...aj parkovať na najrušnejšom námestí Hlavného mesta, kľudne aj celý deň a hocikedy, keď sa mi zachce“.



A toto nie je jediný exemplár, čo má pocit, že je pánom zemegule. Takto tu poriadok nikdy nebude, keď si za pár drobných dokáže niekto kúpiť obchádzanie pravidiel. A tí, ktorí majú dohliadať na ich dodržiavanie sa tvária akoby sa ich to netýkalo. A my by sme to už mali prestať tolerovať.
Ak máte podobnú skúsenosť, budem rada, ak ma budete kontaktovať.
katarina.augustinic@gmail.com