Na jednej strane žena a deti na druhej papaláš, ktorý vyšiel z ničoho a prehrabal sa z podajtašky na baliča provízií do alobalu. Peniaze kazia charakter vravievala moja stará mama.
Ale tam to nekončí, k tomu pridajte esenciu vládnej moci, absolútnej arogancie a neochvejného presvedčenia, že všetko, ale všetko sa dá vybaviť, ak máte konexie. Bojím sa, že to, čo pláva médiami je len špička ľadovca.
Začne to ako klasický prípad láska, manželstvo, deti.... panelákový byt a ojazdené auto. Potom prídu tí správni ľudia, správne kontakty, posun v rebríčku. Niekedy rýchlejší, niekedy pomalší, závisí od lojality.
A potom už len schopnosť ohýbať chrbtovú kosť. Peniaze a moc zvyšujú cenu muža. Zrazu je aj tá rovnako stará manželka na príťaž, ale predsa sú tam deti a aj veľa informácií, ktoré jej pustil.
Ak poslúcha a toleruje všetko, ale že všetko na svete, tak to môže nejaký čas fungovať. Ale ak kvapne posledená kvapka jej sebaúcty a ona sa rozhodne konať, tam len začne peklo.
Nejaká tá facka a teda fyzické týranie je ešte ten lepší prípad, lebo oveľa oveľa horšie je psychické týranie. Stojíš na okraji spoločnosti bez prostriedkov, bez možnosti sa osamostatniť, odpútať. A ak začneš bojovať nebodaj o deti, máš proti sebe zrazu všetko.
Nie, nie preto, že by deti tak veľmi miloval, v zásade nemá na ne čas, ale preto lebo sa to nehodí, aby prišiel o deti. Vtedy proti žene zrazu stojí celá mašinéria, nečinná polícia, neschopné sociálne úrady a súdy, ktoré už vopred vedia ako rozhodnú.
Ešte môžeš skúsiť médiá, ale chápadlá sú všade. Nakoniec urobia z teba vyšinutú ženu. Ak sa rozhodneš prehovoriť, zastrašia ťa tak, že odoprieš aj vlastný názor.
Nie je nikto, kto by sa za teba postavil a nastavil svoj krk, veď čo ak....
Nemáš ani len tú najmenšiu nádej, že to bude inak, že sa to zmení. Že dokážeš dôstojne žit v tejto malej krajine, kde každý každého pozná. A že sa niekde dovoláš pravdy a zadosťučinenia. A to už nehovorím o deťoch a rukojemníkoch v tejto dráme, ktorých osud je ľahostajný všetkým kompetentným.
A pritom len kúsok za hranicami v Rakúsku je akoby iný svet. Všetko je zamerané na dieťa a jeho práva. Pretože to, čo si dieťa odnesie z takéhoto patologického prostredia, si nesie so sebou celý život. A tak sa tam veci hýbu neuveriteľne rýchlo a v prospech dieťaťa.
Dokedy my budeme tolerovať aroganciu moci a systém, ktorý ovláda pár vyvolených? Dokedy sa budeme prizerať ako niekto ničí budúcnosť našich detí , slobodu a nádej?
Bezmocných žien je veľa a všetky chcú len jediné, ochrániť svoje deti a vychovať z nich štastných ľudí. Tak sa skúsme na to pozrieť jasne a nezatvárať oči. Slovensko je jednou z posledných krajín Európy, ktorá nemá zákon o domácom násilí, a kde sa násilníkom darí lepšie než ich obetiam.
O tom, a o ďalších dôležitých témach by mali byť najbližšie parlamentné voľby, nie o šaškovaní politikov a ich neustálom hašterení sa.
