Také sú cesty na Slovensku. Také sú cesty v mojom meste, v Bratislave. Sú to tankodromy. Je to zahanbujúce, frustrujúce, drahé, nebezpečné. Som mestská poslankyňa v Bratislave. Viem, že , po uši zadĺžené mesto, na to nemá. Ale tým sa to nedá uzavrieť, lebo úpadok postupuje bez ohľadu na subjektívne i objektívne príčiny.
Bratislava má v správe všetky kategórie ciest, okrem dialničných úsekov. Je to inak ako v ostatných mestách, kde sa o cesty stará Slovenská správa ciest, alebo samosprávny kraj.
Bratislava ma väčšinu ciest po dobe životnosti. Komunikáciu spravidla komplexne opravujeme raz za 200 rokov. Na takéto veľké generálne opravy by sme potrebovali vraj 800 mil eur. V rozpočte máme len zlomok z tejto sumy - 640 tis eur. To nie je ani na zaplátanie výtlkov. Zdanlivo patová situácia.
Existuje však daň z motorových vozidiel. Príjemcom tejto dane je Bratislavský samosprávny kraj (BSK). Ten spravuje cez 500 km ciest. Je to najmenej zo všetkých krajov na Slovensku, ale výnos z dane je naopak najvyšší, lebo v bratislavskom kraji a najmä v Bratislave, je prihlásené najväčšie množstvo motorových vozidiel. Je to suma presahujúca 30 mil eur. Asi polovicu z tejto sumy župa dáva na opravu ciest a komunikácií II. a III. triedy, ktoré sú mimo Bratislavy. Zvyšnú časť peňazí samosprávny kraj minie na iné účely.
Bratislava má asi 100 km ciest II a III. triedy. A teraz pointa: Považujem za nesprávne, aby sa daň platená motoristami nevyužívala prednostne práve na údržbu komunikácii a aby celý výnos tejto dane skonzumovala župa bez toho, aby sa podelila oň s Bratislavou. Je to nefér.
Preto si myslím aj spolu s ďalšími kolegami - mestskými poslancami za SaS - že by sa bratislavská župa nemala voči Bratislave správať ako macocha. Veď má z nej úžitok. Inak povedané, mala by si trochu – pustiť žilou a zastaviť tak ten strašný úpadok, čo sa rozvalil na bratislavské cesty.
