Vždy mi veľmi prekážalo fajčenie na spoločenských miestach – nákupných centrách, reštauráciach, kaviarňach, atď... – ale odkedy som matkou malej dcérky (a niekedy treba isť aj s dieťaťom do nákupného centra, hoci nie som zástancom trávenia voľného času v týchto centrách), tak ma to priam neskutočne rozčuľuje. Často je takáto fajčiarska prevádzka napríklad priamo vedľa detského kútika. A preto som sa v tomto blogu rozhodla venovať tejto téme a prezentovať svoj postoj.
O fajčiarskom zákone sme toho už v médiách počuli veľa a tak v roku 2009, keď sa pripravoval a prerokovával návrh tohto zákona v parlamente, sme mali my nefajčiari vysoké očakávania. Bohužiaľ, opäť zvíťazila tabaková a finančná (p. Mikloš a Ministerstvo financií) lobby a vznikol nejasný mačkopes, ktorý, ako sa ukázalo v praxi, nebol takmer žiadnym prínosom pre nefajčiarov. Jeho interpretácia v praxi totiž znamená okrem iného aj to, že sa naďalej veselo fajčí v otvorených priestoroch uprostred nákupných centier. A reakcia manažmentu takýchto nákupných centier? Upozornili svoje prevádzky, ale každá je samostatný subjekt a za dodržiavanie zákona zodpovedá sama. Veselo sa porušuje zákon, veselo sa porušujú práva nefajčiarov a neexistuje efektívny inštitút, ktorý by tento problém vedel a hlavne chcel riešiť. Veď ide predsa o zisky!
Samozrejme, je veľa slušných prevádzok, ktoré sa rozhodli byť nefajčiarske, resp. strikne dodržiavajú literu zákona a oddeľujú fajčiarske priestory tak, aby komfort nás nefajčiarov nebol negatívne dotknutý. A aký to malo na tieto prevádzky dopad? Niektoré si pomohli, pretože našli zákazníkov, ktorí oceňujú, že nemusia sedieť v zafajčenom prostredí. Niektoré však na svoje rozhodnutie dodržiavať zákon dokonca doplatili tým, že stratili svoju klientelu, ktorá sa presunula tam, kde môže fajčiť aj naďalej a vôbec jej nevadí, že v mnohých prípadoch je porušovaný zákon.
Keby sa fajčenie zakázalo paušálne vo všetkých prevádzkach, tak by sa to samozrejme nedialo, pretože by všetci boli na jednej čiare. Tak, ako to funguje v iných krajinách, kde k takémuto kroku pristúpili. Napríklad vo Francúzsku, ktoré je silnou fajčiarskou krajinou. Jednoducho si každý výjde na cigaretku von a ak mu bude zima, tak si možno aj nevyjde a rozmyslí si to. Výsledkom by bolo menej fajčiarov alebo aspoň menej intenzívnych fajčiarov. Bolo by menej rakoviny, menej infarktov a nižšie náklady na zdravotnú starostlivosť. A to sú štatisticky dokázané fakty. Keď to vezmeme cez peniaze, stratu z DPH na nižšom predaji cigariet vykompenzujú nižšie náklady na následné liečenie pacientov postihnutých rôznymi chorobami spojenými s týmto neduhom. Ale tu opäť narážame na tabakovú a finančnú (p. Mikloš a Ministerstvo financií) lobby.
A preto sa pýtam : Máme naozaj tak deravý zákon, že je možné ho takto jednoducho obchádzať? Alebo to je neschopnosť úradov niečo takéto odkontrolovať a sankciovať? Má naozaj Ministerstvo financií väčší záujem na napĺňaní štátnej kasy ako na ochrane zdravia našich občanov? Sú naozaj poslanci v parlamente pod vplyvom tabakovej lobby a nemajú štipku zdravého rozumu pri tvorbe a schvaľovaní takto dôležitého zákona? Spamätajme sa! Veď predsa ide o naše detičky. To, že si my kazíme zdravie, je naša vec a rozhodnutie dospelého svojprávneho človeka, ale to, že škodíme vlastným deťom, kvôli vyšším ziskom je už silná káva. Použijem jeden slogan, ktorý nedávno rezonoval v médiách a je nadmieru výstižný : neodfajčime im detsvo....
Som jednoznačne za to, aby sa fajčiarsky zákon zásadným spôsobom zmenil. Aby konečne slúžil na ochranu záujmov a zdravia celej spoločnosti. Rovnako treba úplne zakázať reklamu na tabakové výrobky. Toto je jeden z nosných bodov mojej agendy, s ktoru kandidujem v tohtoročných vobách do NRSR a ktorú budem razantne presadzovať a propagovať v prípade môjho zvolenia. Záujem širokej verejnosti musí byť konečne nadradený záujmom vybraných subjektov.
Katarína Augustinič
