Čo sa vydymilo z protifajčiarskeho zákona?

Riziko pasívneho fajčenia je predovšetkým v tom, že zatiaľ čo fajčiar vdychuje látky vznikajúce pri spaľovaní tabaku cez filter, tak pasívny fajčiar vdychuje vedľajší prúd dymu úplne bez filtra. V tabakovom dyme sa nachádza okolo 4 000 chemických látok a 43 preukázaných karcinogénov.

Medzi chemické látky, ktoré vdychuje nefajčiar patria:
Organické látky - napríklad polycyklické uhľovodíky, amíny, nitrozamíny, hydrazíny, benzén a vinil chlorid. Množstvo karcinogénnych uhľovodíkov v tabakovom dyme sa pohybuje od 0,3 do 2,5 mikrogramov na 100 cigariet. Arylamíny (ktoré patria medzi amíny) sú spoluzodpovedné za rakovinu močového mechúra. Nitrozamíny zase spôsobujú otravu organizmu.
Anorganické látky - nikel, arzén, arzenik, kadmium, meď a chróm. Tetrakarabinol niklu je silne toxická látka a jej množstvo v dyme jednej cigarety sa pohybuje na úrovni 1,59 až 3,07 mikrogramov. Až 80 percent niklu sa nachádza vo vedľajšom prúde tabakového dymu, ktorí vdychujú nefajčiari. Nikel a jeho zlúčeniny môžu spôsobiť ochorenia tráviaceho traktu, srdca, ciev a obličiek. Prítomnosť niklu zvyšuje riziko vzniku rakoviny pľúc. Arzén sa vnútri tela premieňa na toxické látky, ktoré spôsobujú rakovinu.
Rádio-nukleotidy , predovšetkým najčastejšie polónium-210, ktoré spôsobuje rakovinu pľúc. Riziko predstavuje aj izotop olova, ktoré je spoločne s izotopom polónia stálym zdrojom alfa žiarenia.
Dráždivé látky ako acetaldehyd, metanol, acetón, karboxylové zlúčeniny, fenoly, stearíny, pesticídy, aditíva, metán, sírovodík a iné. Dôsledkom pasívneho fajčenia sú akútne a chronické ochorenia dýchacích ciest u detí žijúcich v domácnosti s fajčiarmi (aj príležitostnými).

Svetová zdravotnícka organizácia v definícii za pasívne fajčenie považuje vystavenie človeka jeho účinkom po dobu najmenej 15 minút denne, v trvaní jedného týždňa.

Na svete je dnes účinkom pasívneho fajčenia v domácnosti vystavených až 700 miliónov detí. Na rozdiel od väčšiny dospelých ľudí a rodičov, sú deti nedobrovoľne vystavené účinkom pasívneho fajčenia. Nemôžu si vybrať pobyt v nefajčiarskom prostredí, takéto rozhodnutie za nich robia rodičia.

Fajčiarsky zákon, ktorý vznikol v roku 2009 „nie je dotiahnutý“ (a to je veľmi diplomatická formulácia). Ustanovenia tohto zákona nie sú jasné a nie sú dostatočne efektívne vymáhateľné. Takisto (viac ako dva roky od momentu, keď vstúpil do účinnosti) je možné povedať, že nebol takmer žiadnym prínosom pre nefajčiarov. Fajčiarsky zákon (tak ako bol prijatý v roku 2009) je deravý a je možné ho obchádzať. Typickým príkladom diery v zákone je to, že napriek tomu, že existuje celý rad reštrikcií voči fajčeniu na verejných priestranstvách, legislatívne sa to nevzťahuje na prevádzky v obchodných centrách, v ktorých sa doteraz voľne fajčí. Dá sa predpokladať, že pri jeho prijatí sa silne lobovalo a ani dnes nemá Ministerstvo financií iný záujem ako len napĺňať štátnu kasu... Na jednu stranu je to chvályhodné, ale štát by mal mať záujem nielen na ekonomických vzťahoch a transakciách, ale aj na zdraví svojich občanov. Pokiaľ aktuálna podoba fajčiarskeho zákona umožňuje jeho jednoduché obchádzanie, je potrebné ho zmeniť... Ide predovšetkým o naše deti, ktoré za takejto situácie sú vystavené cigaretovému dymu nedobrovoľne. Takto (v mene vyššieho zisku?) škodíme vlastným deťom.

Som jednoznačne za to, aby sa fajčiarsky zákon zásadným spôsobom zmenil. Aby konečne slúžil na ochranu záujmov a zdravia celej spoločnosti. Záujem širokej verejnosti musí byť (už konečne) nadradený záujmom vybraných subjektov. A je tu aj ekonomický aspekt... liečenie následkov fajčenia, odčerpáva množstvo finančných prostriedkov zo zdravotného systému.