Tie slová ako keby urobili bodku za fantastickým večerom. Večerom oslavy folklóru, oslavy ľudí, ktorí ho milujú, ktorí s ním prežili svoju mladosť a teraz spomínajú. 65 rokov je vek, ktorý pre mnohých znamená celý život. Tu však boli ľudia, ktorí sú 65 rokov pri folklóre, a predsa sú mladí. Srdcom, dušou. A ich 350 bývalých zverencov, ktorí sa postupne ako tanečné či spevácke súbory predstavili na javisku, im poďakovalo najlepším možným spôsobom. Spôsobom, ktorý milujú nadovšetko. Tancom vyžarujúcim energiu pohybu ako za mladých čias. Spevom krásnych hlasov ladiacich ešte lepšie ako kedysi. Dozreli. Aj hlasy aj ich nositelia.
Som vďačný Petrovi Čiernikovi, že ma na túto akciu pozval. Pôvodne som mal iné plány. Pripravovať na zajtra posedenie pri príležitosti birmovky mojej nevesty Lenky. Stihnem to. Nebanujem, že som šiel.
Náš spolubesedník, zjavne bývalý folklórista pokračoval: „Zdá sa mi, že folklór dnešnej mládeži už nič nehovorí. Zo základných škôl vymizla hudobná výchova. Kedysi sme sa učili na nej spievať ľudové piesne. Kde sa to dnes majú deti učiť ? Potom sa divíme, že k tomu nemajú vzťah.“
Málo asi vieme o základných umeleckých školách, o ZUŠ-kách. Asi ani on o nich veľa nevedel, alebo ich pôsobenie na výchovu detí považuje za nedostatočné. Tiež námet na zlepšenie. Obsahová náplň školskej výučby na základných školách je stanovená, ale veď existuje aj niečo viac, čo možno zaradiť do vzdelávacieho procesu. To niečo, čo v srdciach detí zanechá svetlo, pokoj a radosť.
Videl som dnes 350 účinkujúcich. 350 ľudí čistých, pokojných, rozhľadených. Ľudí, čo s folklórom prešli svet, veľa cudzích krajín, čo videli a prežili veľa nového, neznámeho. A čo v nich zostalo navždy.
Jozef Augustín
Kandidát na starostu Petržalky
