Petržalskí futbalisti dnes opäť ukázali, že futbal im spôsobuje radosť, ktorú si nenechávajú pre seba, ale plným priehrštím ju z hracej plochy rozdávajú divákom do hľadiska.
Návšteva, ktorú by závidel hociktorý druholigový klub. Nie, petržalský divák na futbal nezanevrel. Na tribúne sa bavil futbalom, ktorý predvádzali zvučné mená nedávnej slovenskej futbalovej minulosti. Pár kilogramov navyše ich športové umenie nijak neznížilo. A div sa svete, na konci stretnutia od únavy neodpadávali petržalskí skúsenejší, ale naopak, kŕče dostávali mladíci z radov súpera. Domáci iba trocha opäť schudli, čo pre ich budúcnosť môže byť iba na prospech.
Ďakovačka ako za starých dobrých čias. Symbióza hráč – divák naberá ideálny rozmer. Stratégia zvolená pre renesanciu petržalského futbalu, verím že nie náhodná, zatiaľ pôsobí účinne. Zvučné mená prilákajú diváka, zmobilizujú záujem verejnosti. Dostaví sa výsledok v podobe príchodu patróna prinášajúceho aj ekonomickú istotu ?
Je na to pravý čas. Idú voľby do miestnych orgánov. Správna voľba môže pre budúcnosť futbalu v Petržalke znamenať novú éru. Cesta návratu na stratené pozície nie je zarúbaná. Ak budúci starosta a poslanci mestskej časti dokážu nájsť ochotu podporovať petržalský šport v jeho ambíciách zodpovedajúcich počtom obyvateľov tretiemu najväčšiemu mestu na Slovensku, verím. A nielen to. Verím a nechcem sa iba prizerať. Aj preto sa uchádzam o post starostu Petržalky. Chcem priložiť ruku k dielu. Chcem, aby petržalský šport bol pýchou nás všetkých. Futbal nevynímajúc.
Jozef Augustín
Kandidát na starostu Petržalky
