Poznáme aj Pätnásťročného kapitána, známeho nám z jednej z najkrajších kníh môjho detstva. Kapitán, to už je nejaká hodnosť. Má také práva, že mu ich možno závidieť. No aj zodpovednosť. Musí vedieť, ako s nimi narábať. Často iba od neho závisí, ako sa veci budú vyvíjať a aký bude výsledok toho vývoja.
Všimli ste si, že máme aj šestnásťročného kapitána ? Už šestnásť rokov je na čele velenia lode menom Petržalka náš starosta. Doba to nie je krátka. Za ten čas sľuboval pri každých voľbách, že povedie voličmi zverenú loď smerom z búrlivých vĺn nedostatkov do pokojných vôd jej rozkvetu a poriadku.
Niečo sa podarilo, to mu uprieť nemožno. No vlny chodníkov a ciest s vyčnievajúcimi kanalizačnými poklopmi a už s vari 30-ročnými nerovnosťami dokážu pravidelne rozhojdať našu pohodu pri chôdzi či ceste autom tak, že nám neustále hrozí návrat morskej choroby. A kapitán riadi svoju loď so štvorročnou pravidelnosťou vždy kolom dokola, ako by nemal dostatok fantázie a odvahy nabrať kurz do neznámych vôd prerodu charakteru Petržalky na skutočné mesto spokojných obyvateľov.
Je na nás, či ho vyberieme opäť do čela velenia lode. Idú voľby, ktoré by nás mali prinútiť hodnotiť vykonané a uvažovať o tom, či sme s tým spokojní. Môžeme sa rozhodnúť pre zmenu. Zmena znamená novú víziu, cieľ a k nim patrí predovšetkým srdce.
Ak zmenu nedokážeme podporiť a rozhodneme sa potvrdiť starého kapitána, riskujeme, že o štyri roky tu nebudeme mať dvadsaťročného kapitána, ale miesto neho si vychováme Bludného Holanďana. Kolom dokola už blúdi. A k tomu ešte aj všetci vieme, komu on slúžil.
Jozef Augustín
