Pracoval som ďalej, dlhy sa zredukovali na menej ako polovicu, a až sa podarilo zohnať sponzora na mládež, prišiel aj záujemca o financovanie a prevzatie dospelých. Tak som si povedal, že ak už to sám ťahať nedokážem, že ho pripriahnem do záprahu. On však chcel ťahať sám, tak som mu to prenechal Odišiel s vedomím, že som klubu odovzdal všetko, čo som mohol a zanechávam ho v dobrých rukách. Možno by to aj tak bolo, keby supy nezacítili svoju korisť a nevrhli sa na ešte slabý organizmus snažiaci sa postaviť na nohy. Zrazili ho na kolená a zahnali do konkurzu. Konkurz by bol možno dobrým riešením aj za mojej éry, ale následkom neho ( a preto som bojoval za jeho zachovanie) klub padol vo všetkých kategóriách mládeže aj dospelých do suterénu slovenského futbalu. On tam vlastne je aj celý slovenský futbal, no niektorí sa tvária, že sú „ober“, že tam nie sú. Ale tá predpona sa dá priradiť k hoci akému podstatnému menu.
Odchádzajúci pán starosta je spokojný. Prečítal som si v novinách plných jeho zásluh, že „ Petržalský futbal sa uberá dobrým smerom...“, Kam, pán odchádzajúci starosta ? Smer zhora dolu ? Hlbšie to už nejde, sú v poslednej, piatej lige. Kedysi to bola piata trieda (pre tých, čo nesledujú nezmyselné reorganizácie riadené SFZ.).
Postavil som spoločne s obetavými dobrovoľníkmi časť tribúny z prostriedkov, ktoré sa podarilo získať z rôznych i mojich zdrojov. Keď som prišiel do klubu, bol tam iba projekt tribúny bez stavebného povolenia. Podarilo sa všetko urobiť, zorganizovať a zafinancovať. Tribúnu sme skolaudovali a aj s dokladmi odovzdali do majetku mestskej časti. Tak ako to prikazovala zmluva o poskytnutí prostriedkov. Prostriedkov, ktoré pri mojom príchode do klubu tam už dávno neboli a žiadna kontrola po nich nepátrala. Musel som zohnať nové a s priateľmi budovať. Namiesto už vyplatených stavbárov, ktorí peniaze dostali, ale prácu odviedli kto vie akú a kto vie kde. A čuduj sa svete, opäť v novinách čítam, že pán odchádzajúci starosta medzi inými akciami realizovanými v posledných „x“ mesiacoch má aj výstavbu tribúny na štadióne FC Petržalka. Keby som mu nebol s mojimi kamarátmi vytrhol tŕň z päty, možno by sa už prechádzal bez starostovskej reťaze. A ak by existovala kontrola.
A tak sa klub ocitol tam, kde je. Muži v piatej lige, mládežníci v regionálnych súťažiach. Je tu však nádej. Ak budem zvolený za starostu Petržalky, urobím všetko pre návrat klubu s novým názvom FC Petržalka akadémia na všetkých úrovniach do najvyšších slovenských súťaží. Druhá bývalá pýcha ISKRA Petržalka si tiež zaslúži podporu. Budúce štyri roky starostovania mi umožnia venovať sa všetkým športom v Petržalke. Futbalu, basketbalu, hokejbalu, hokeju, futsalu, hádzanej, volejbalu, cyklistike, a ak som na nejaký šport zabudol, tak aj jemu. Šport bude patriť medzi moje priority, popri sociálnej starostlivosti, doprave, bezpečnosti a čistote. Prerod Petržalky na skutočné mesto so všetkým, čo mesto má svojim obyvateľom ponúkať z toho nevynímajúc.
Také veľké mesto, a ja chcem, aby Petržalka bola skutočným mestom, musí mať svojich zástupcov v najvyšších slovenských súťažiach vo všetkých športoch. Zaväzuje nás k tomu tradícia a aj sila našej občianskej základne.
