Kde som to, kam som prišla ? Aha, toto tu poznám, tu som už bola, aj tu, aj tu! Nikam som sa nedostala. Ani o krok ďalej. Staré budovy, krivé chodníky, cesty pripomínajúce skôr tankodrom ako komunikáciu 21.storočia. Ba, predsa je tam niečo. Tu, kde bola tá zelená plocha. Je tu nádherná vysoká budova, asi administratíva. Kde sa tu vzala ? A tam ešte jedna, a tam tiež! Vyrástli ako huby po daždi. Ako je to možné? A kedy? Tak kvôli tomu mi zaviazal oči šatkou? Ten beťár ! Opäť ma dostal. Ale prešli už štyri roky, vari opäť príde? Čo mám robiť, keď iného nepoznám. A tie jeho sľuby znejú tak ľúbivo. Nie! Teraz mu musím odolať.
Počula som, že existuje jeden, ktorý je iný. Ale kde je? Prečo sa neukáže? Vraj je to chlap, ktorý dodrží svoje slovo, ak ho vyriekne. Pracuje, nešpekuluje, čo z toho bude mať. Jednoducho pozerá najskôr na iných, potom na druhých iných a až po tretích iných sa pozrie aj na seba. Aby si oddýchol a potom pokračoval odznova a pracoval pre štvrtých a ďalších iných.
Že taký neexistuje ? Vy nepoznáte Jozefa Augustína ? Len, aby prišiel skôr ako ten so šatkou sľubov.