Rozpriagajte chlopci konej...

Písmo: A- | A+

„Rozpriagajte chlopci konej...“ spieval môj otec, keď si zaspomínal na svoju mladosť spojenú s prácou na poliach patriacich nášmu rodu. Kone boli jeho láskou, ktorá nezanikla ani po desiatkach rokov od kolektivizácie. Svedčili o tom slzy v očiach, ktoré sa mu objavili už pri prvých tónoch tejto prekrásnej ukrajinskej piesne.

Keď som sa stal začiatkom deväťdesiatych rokov minulého storočia spolumajiteľom stajne AXIOLA, kde sme mali v tréningu 18 koní z podkaukazského štátneho majetku Chabardinskyi a financovali sme ich chov, starostlivosť o nich a ich nasadzovanie do súťaží, videl som, ako otec vždy ožil pri spoločnom rozhovore o našich zverencoch. A keď náš leader Rezon vyhral ako prvý kôň z východnej a strednej Európy Gruppu II v nemeckom Baden Badene, zašiel do svojej prísne stráženej pivnice a obetoval litrík svojho vzácneho moku na oltár úspechu.

Nedeľňajšie popoludnie na Štátnom závodisku v Bratislave ma popri mojich dedovských radostiach (som 2 mesiace starým otcom) nevdojak vtiahlo do spomienok. Na môj vkus trocha menej ľudí ako zvyčajne, ale kto kone miluje, ten si prišiel na svoje. Bolo zaujímavé pozorovať staré známe tváre presúvať sa od tribúny k padoku, aby si pozreli fyzický stav svojich z programu pre konkrétny dostih vytypovaných favoritov. A tiež ich cestu k stávkovej pokladni investovať svojich 50 centíkov na víťazstvo či poradie. Nešlo im o výhru, ako povedal môj známy. Je to iba priliatie trochy adrenalínu do i tak vzrušujúceho preteku.

Skryť Zatvoriť reklamu