Zoberte si zrkadlo do ruky a skúste..čo tam vidíte?aké máte pocity?Niekto možno nemá ani odvahu sa na seba pozrieť,niekto sa na seba usmeje..je spokojný sám so sebou.Niekto ho odhodí až s hnusom.Je to momentálny stav duše,alebo sa nemáme radi?Možno sme na seba prísni a chceme byť príliš dokonalí..vtedy máme málo sebaúcty a nevieme si prepáčiť ani malé omyly.Skôr odpustíme druhým,ako sebe.Ak sa s niekým rozprávame,máme mu hľadieť do očí.Tam je skryté tajomstvo.Ak sú ľudia do seba zamilovaní,vidia v očiach lásku toho druhého a cítia sa šťastní.Ak city ochladnú,je tam ľadový odraz a chlad.Ak uhýbame pri rozhovore očami,buď nás hovorca nezaujal,alebo klameme.Podľa mňa je však najhoršie,ak klameme sami seba a nechceme vidieť pravdu.Potom sa nám to vypomstí a sme zo seba sklamaní.Tvár je zrkadlom nášho cítenia,oči sú zrkadlom duše..hovorí sa.Pozerajme sa na seba ako na človeka s chybami,ináč by sme neboli ani ľuďmi a neberme život tak vážne.Veď žijeme len raz,či nie? :-)
4. apr 2006 o 08:47
Páči sa: 0x
Prečítané: 951x
Zrkadlo
Už ste skúšali pozerať sa na seba do zrkadla dlhšie ako pár sekúnd? Nemyslím obdivovať svoju krásu,ale pozerať sa na seba ako na človeka,ktorý tam ukazuje nielen svoju tvár,ale aj svoju dušu.
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(1)