Ako sa spieva v pesničke od Aerosmith...nechcem stratiť nič, nechcem zavrieť oči a zaspať, pretože mi budeš chýbať. Chcem ťa držať blízko seba a cítiť tvoje srdce tak blízko môjho. Ako cítim vánok alebo počujem kvapky padať na betónovú klietku podo mnou.
To, čo najviac môžem mať. Moje srdce blízko tvojho. Moju dušu blízko tvojej.
Znova sa rozpršalo a musím myslieť na čas, ktorý mi unikol pomedzi prsty ako horúci piesok.
čas, ktorý som mohla toľkokrát prežiť lepšie. Moment, ktorý si vážim.
Vo víre povinností, honba za prachmi, brigádou, bozkami, snami, telkou či nákupmi.
Toľko som toho premeškala. Toľko priateľstiev, rozhovorov, šťastia.
Aká je okúzľujúca obloha, kde môžeš spočítať hviezdy a sledovať ako padajú. Koľko krásy máš vôkol seba, môžeš sa jej dotknúť, carpe diem.
Nechala som uniknúť toľko krásnych okamihov, toľko ľudí som nechala odísť ďaleko od môjho srdca. Ja sama som sa im tak odsudzila..vzdialila som sa už aj od srdca Boha, pričom dobre viem, že on má všetko to krásne na svedomí. Cause the hardest part of this..is leaving you.
Zabudla som dôverovať iným okrem seba. Zabudla som...
