V tieto predvianočné dni sa každý snaží aspoň trošku viac urobiť pre druhých.
Ľudia prispievajú akosi štedrejšie do zbierok na detské domovy, na detskú onkológiu alebo inak handicapované skupiny ľudí, ľudí odkázaných na pomoc iných. Maminy sa prekonávajú v kuchárskom umení a narobia dobrôt, aby bolo na Vianoce dosť aj pre návštevy, ktoré sú často prekvapivé. A prekonávajú sa v tom, ako sa podeliť aj so susedkami alebo kamarátmi ich detí. Je to taká malá výmena hodnôt materiálnych, ale registrujem aj tie čisto ľudské potreby, ktoré sú viac v centre dňa, a to potreba viac sa deliť o dobro, viac milovať, viac byť milovaný.
V tomto roku prežívam predvianočné dni akosi inak. Vnímam aj drobnosti, ktoré som si predtým, ako som vážne ochorela, ani nevšímala. A tak mi pripadá ľahšie byť vďačná za každé dobro, ktoré vidím inde a ktoré sa dostáva aj mne.
Chcela som tiež urobiť väčšie nákupy. Keďže nemôžem vziať do rúk a niesť ťažké veci, tak som vzala vozík. A len čo vyjdem z obchodu s plným vozíkom a ešte aj s igelitkou a zastanem pred semaformi, znenazdajky sa objaví Majka z bytovky oproti. „Pomôžem ti?" „Ach, Majka, ako som ti vďačná, že si tu." Hneď mi odľahlo. Volala som ju, nech ide hore, mama sa každej návšteve poteší. Už len leží a keď niekto, príde so mnou, rada sa rozhovorí a spomína, spomína... čo všetko zvládala, keď ešte mohla chodiť. "Minulé Vianoce si bola sama. Majka, nechcela by si prísť tentoraz k nám? Veď to máš len cez cestu. Tak porozmýšľaj, budeme sa tešiť."
Na druhý deň som stretla Hanku. Pochválila sa, aké pekné ikebany na Vianoce vyrába a že jednu má aj pre mňa. Vďaka ti, Hanka, za tú krásu. Príď zajtra k nám na obed, budeme tvojou návštevou poctené. Tebe nie je vzdialená pomoc druhým, veď aj v dôchodkovom veku si si našla čas a starala sa o deti v škole, aby aj ony vedeli, o čom sú Vianoce a hlavne o kom. Že sú o Láske, ktorá prišla na svet v podobe Dieťaťa v Betleheme v chudobnej maštaľke a v pokore, ktorú mali aj pastieri, keď sa prišli pokloniť, aj králi od Východu. Boli vzdelaní a múdri, študovali Písma a vďaka tomu, že videli hviezdu a šli za ňou, mohli sa stretnúť s Láskou. Vďaka aj za chlebík, ktorý ľuďom predávaš v pekárenskom stánku a ktorý si mi neraz doniesla len tak - aby sme mali.
Včera som opäť niesla, ale iba v rukách, nákup. V jednej kabelku a veľkú sadu vajíčok, lebo sa chystám piecť, v druhej ťažkú tašku. Tie supermarkety sú hrozné. Viem, čo potrebujem, ale keď vidím, že majú aj iné veci, ktoré sú dokonca aj so zľavou, kúpim viac. Idú Vianoce, po nich Nový rok, medzi sviatkami prídu súrodenci, netere, švagor, švagriná, treba mať čosi poruke. A tak oddychujem po každých 10 krokoch. Zbadá ma susedka z vedľajšieho bloku. Ani sa nepoznáme, ale teraz už hej, lebo mi ťažkú tašku pomohla niesť od cesty asi 50m po náš vchod, kým ju nevyniesla po schodoch až k výťahu. Vďaka, milá susedka, možno sa budeme stretať častejšie a porozprávame si toho viac. Aj o tom, ako by ste sa rada starala o svoju mamu, o dva roky (podľa starého systému) by ste už mohli ísť do dôchodku, ale po zmene legislatívy máte ešte 7 rokov a už ste unavená. Viem, o čom hovoríte, prešla som tým.
Vďaka aj za knihu Svetlo adventných a vianočných dní, ktorú si mi, milá Judita, podarovala úplne nezištne, aby sme sa s mamou mohli dobre pripraviť na Vianoce. Ty pomáhaš ženám s viacerými deťmi, ktoré nemajú otca a nemajú ani kde bývať, projekt dostal zelenú a bývanie sa našlo. Svojou službou im dávaš kus zo seba, patrí ti moja veľká úcta a vďaka. Rada prispejem, kedykoľvek budeš potrebovať, veď nám s mamou už veľa toho netreba. A aby som nezabudla, dnes máš meniny, myslím na teba, prajem ti ešte veľa síl a srdiečku dobrú výdrž, aby si tej lásky mohla rozdávať ďalej ešte dlhé roky.
Milá Stanka, aj tebe veľká vďaka, že si nás autom prišla doviezť na zimu do môjho malého bytíku, s malou izbičkou aj pre mamu, lebo v starom dome, hoci si vyžiadal už nemalé opravy, by sme nemali toľko tepla ako v sídliskovom byte, kde sa o teplo treba starať iba otočením regulačného ventilu. Vďaka aj za oporu, ktorej sa mi od teba dostáva, lebo ako zdravotníčka vieš, čo je to ťažká choroba.
Vďaka aj vám, milé tety kuchárky, že mi dávate do obedára obed pre 1 osobu a môžeme sa z neho najesť obidve. Samozrejme, že navarím, keď treba, aj každý deň, ale veľmi mi pomôže, že toľko nemusím nakupovať a pripravovať jedlo doma. Mamina má dosť vycibrený vkus a rada zje iba to, čo sama navarím, ale pomaly si zvyká zjesť aj to, čo navaríte vy. A k tým starkým, ktorých tam v penzióne máte, buďte milé, veď koľko z nich už nemá blízku rodinu a nemá im kto povedať dobré slovo.
Za to, že môžem ísť na infúziu aj medzi sviatkami, ďakujem aj vám, pani doktorka, že ste ma nenechali až po Novom roku. Možno by som dlhšie musela čakať na schválenie ďalšej liečby zdravotnou poisťovňou, lebo veľa ľudí má medzi sviatkami dovolenku. Vy dovolenku nemáte a ste tu pre pacientov, ktorým naplno venujete svoj čas. Naozaj som vďačná, že mám nádej pri takejto liečbe trochu si ešte požiť.
Tiež som vďačná aj lekárke, ktorej patríme do obvodu, lebo ma nenechá hodiny čakať. V krátkosti ma vybaví, veď potrebujem iba recepty na lieky a na plienky pre mamu. Aký to vynález, že už netreba toľko prať, lebo existujú plienky aj nohavičkové, aj širšie podložky pod pacienta, takže mi stačí 1x týždenne prať posteľnú bielizeň, osušky, obrusy a nočné košele. Aj to, že vynašli automatické práčky, kde po dopraní stačí vziať a už len vyvesiť; v starom dome sme mali iba práčku so žmýkačkou a rukám to teda dalo zabrať.
Vďaka aj tebe, milá sestra, že si nájdeš čas pri svojej zaneprázdnenosti vo svojej domácnosti prísť a pomôcť aj mne s tým vešaním bielizne, vysávaním a vynesením smetí, že nám prinesieš sľúbený kúsok z kapra (kúpeného ako živého). A vďaka aj za ten tvoj humor, lebo si povaha sangvinická a nerobíš si starosti s ničím, keď nemusíš. Len ti odkazujem, uč aj svoje deti, aby si k starkej zvykli chodiť častejšie, nielen na Vianoce, alebo na narodeniny. A prajem vám krásne Vianoce, plné lásky. Veď vieš, nič nezaváži, iba láska.
