ľudských práv a slobôd. Naša revolúcia v 1989 bola postavená na nenásilí, bola „nežná“. Môže takéto slová dnes povedať o nás aj súčasný pápež František? Iste sú pri ňom ľudia, ktorých informácie si cení a považuje ich za dôveryhodné, no mlčí. Mlčí o nás. Máme u nás teológov, aj tých morálnych, ktorí mlčať nemôžu. Vyjadrili sa. A národ? Ako je už zvykom, vedrá špiny na nich!
Bolo by lepšie, keby si každý sám upratal pred vlastným prahom. Pápež František nešetrí ani kritikou do vlastných radov. Kto čítal jeho encykliky a exhortácie? Tam nemlčí a tne do živého. Ničíme svoju planétu, ničíme život aj ten nenarodený, život chudákov, ktorí sú na jeho konci, lebo nemajú potrebnú lekársku starostlivosť a opateru, život migrantov vyhnaných z vlastných krajín kvôli vojne a zabíjaniu, hlavne z titulu náboženstva, toho radikálneho - šárije. Už sa začínajú ozývať u nás hlasy, že sa to zmení.
Ale čo sa robilo za posledných 10 rokov? Zodpovedným za tento stav na Slovensku tečie do topánok, a preto potrebujú zradikalizovať politickú scénu, aby sa zaoberala inými kauzami ako vraždy novinára so snúbenkou, vrážd, ktoré neboli dosiaľ vyšetrené, mafiánskymi praktikami skrz- naskrz celou politickou scénou, vrátane „apolitického“, teda nestranného súdnictva. Jeden zo sudcov, z toho Najvyššieho, či Ústavného, sa dokonca nehanbí ísť kandidovať za hlavu štátu! Pritom štát obral o státisíce len za to, že ho niekto trochu pokritizoval, keď sám robil neetické kroky. Jeho kolegovia v talároch mu všetky sumy, ktoré žiadal za ochranu „osobnosti“ vo svojich trestných oznámeniach, odklepli. Možno by sa rád na jeho miesto dostal teraz náš expremiér, lebo sa špina z jeho topánok valí už do všetkých kanálov. A je mu dobrá každá kauza, ktorá odvedie pozornosť ľudí od jeho káuz.
Máme tu novelizáciu potratového zákona. Mali sme ho aj predtým, no nikdy nemal šancu prejsť. Pretože kresťania nemali podporu „svojich“ ľudí, teda kresťanov v parlamente a v tých posledných voľbách sa strana, ktorá ich zastupuje najdlhšie od „nežnej“ revolúcie, doň nedostala. Kresťania boli roztrúsení po všetkých stranách, aj tej najsilnejšej, ktorá im sľubovala istoty a dali sa nahovoriť a vstúpili aj do tej radikálnej ĽSNS. Jej predseda, ktorý sa so svojimi nebezpečnými názormi dostal až do parlamentu, teraz má jedinečnú šancu zabodovať! A dobre si to vymysleli, pravdepodobne spolu s koalíciou. Oni budú tí, čo budú bojovať za kresťanské princípy! Ale len naoko, na papieri. Nie však životom.
Čím sa riadili doteraz? Kresťania sa riadia predovšetkým zákonom Desatora, vlastne ten zákon je platný pre všetkých ľudí dobrej vôle. Keby sa ľudia ním riadili, nemuseli by sme mať toľko neúcty naokolo, toľko vrážd, krádeží a vzájomných osočovaní, toľko neetických vecí spojených s LGBTI... Už aj nám, ktorí máme v Ústave zakotvené kresťanské princípy, z ktorých vychádzame ako národ, ideológiu LGBTI chcú nanútiť zvonku, lebo 21.storočie! Svet sa zbláznil.
Áno, treba radikalitu (nie tú Kotlebovskú), ale tú, o ktorej hovorí pápež František – radikalitu Evanjelia. V ňom nájde každý kresťan odpoveď ako sa má zachovať. Robiť dobro. Mať úctu a lásku k ľuďom, k životu, aj k tomu nenarodenému a samozrejme, aj k Najvyššiemu Zákonodarcovi. Mnohí sa od neho odvrátili – na vlastnú škodu. Teraz vidíme smutné dôsledky. Nejednota kresťanov môže vyústiť v radikalizáciu politického života a dôsledky budú aj po voľbách, ak sa opäť nedostanú do parlamentu kresťania, ale vo veľkej miere radikáli, ktorým nevadí, že v zákone o potratoch je umožnené „zabiť“ v menšej miere, iba vo vymedzených prípadoch. Desatoro v 5. príkaze znie: „Nezabiješ!“ Ak sme kresťania, pochopili sme, o čom sa točí dnešná kauza? Náš národ sa scvrkáva, vymiera. Mladí odchádzajú mimo SR a tam budú prispievať do cudzieho...
Zabiť, alebo nechať žiť. Pochopili to všetci ľudia dobrej vôle?
