Keď som bola mladá – a aj po 30-40 rokoch stále som, hoci už len duchom – nevedela som si predstaviť môj život v starobe. Bola som prvýkrát zamilovaná už na základnej škole do môjho spolužiaka, najlepšieho žiaka v triede. Je to už 50 rokov, čo odišiel a žije už na celkom inom – lepšom mieste. Stále myslím na to, že na to lepšie miesto sa chcem dostať aj ja. Preto som si tu na zemi iného muža ani nehľadala. A v skutočnosti som ani nestretla lepšieho ako bola táto moja prvá, čistá láska.Teda celý môj život som bola zamilovaná iba do jediného muža, s ktorým sa raz chcem stretnúť tam, kde sa ľudia už neženia, ani nevydávajú, iba stále milujú.
Aj v dnešné, už dušičkové dni, naňho myslím, preto som sa rozhodla povedať vám o tejto mojej skúsenosti. ( Drobné epizódy krátkodobého „zamilovania sa“ za uplynulé roky nerátam.)
Skúsenosť ma naučila, že na prvú lásku sa zabudnúť nedá. Život, čo ako ťažký, žijem rada. Dnešná doba je však celkom iná. Poviete si: Premárnený život! Mnohí urobia taký záver. Ja nie. Mám 4 krstné deti, 3 z nich sú už matky a majú svoje deti, všetkých je 13. Sme veľká rodina.
Tento pozemský život, každý jeho deň, považujem za dar prijatý z rúk nebeského Otca. Z jeho rúk sme vzišli, k nemu smerujeme všetci. On nám ho dáva zo svojej lásky, udržuje ho svojou milosťou a z milosrdnej lásky si ho raz, v ním stanovený čas, aj vezme, aby nám ho mohol dať nový, lepší, kde čas už nebude hrať žiadnu rolu. Niektorým vyvoleným ten nový život dáva veľmi skoro, iným až po veľmi dlhej dobe života a aj trápenia tu na zemi.
Už pri zobudení za tento dar Bohu ďakujem a večer ho chválim za ďalší deň a ešte vďaky a prosby po všetky darované ďalšie dni opakujem. Pre mňa je môj život a každý deň v ňom naplnený vrchovatou mierou. Stále si dávam otázku, prečo má deň len 24 hodín, rok 365 (366) dní. V aktívnom živote som práci venovala cca 10 hodín denne aj s cestou. Mala som zodpovednú prácu a mzdu, len takú priemernú. Teraz poberám už len dávky, tiež také priemerné, ale môžem z nich ešte aj ušetriť pre aktivity na poli sociálnom, misijnom, aj kultúrnom, učenia sa cudzím jazykom, občas aj na dovolenky v blízkych destináciách.
Božie navštívenia, napr. chorobu a iné ťažkosti, tiež beriem ako dar, ako dovolenie pripodobniť sa Kristovmu krížu, ktorý má vykupiteľskú hodnotu a vždy človeka posúva k väčšej trpezlivosti a nadobúdaniu múdrosti života.
Som presvedčená, že naša pravá vlasť je v nebi.
Na tomto mieste sa stretneme so všetkými blízkymi milovanými ľuďmi a budeme vidieť Darcu života z tváre do tváre. Treba na to „iba“ viera, dôvera a láska už tu na zemi. Zo 7 Blahoslavenstiev sa ma dotýka najviac toto: „Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha“. Priala by som si, aby sa všetci moji blízki dostali na miesto, kde Boha uvidia.
Lebo Boh, ktorý je „Cesta, Pravda a Život“, ktorý sa nám dal spoznať ako Láska, chce, aby sme mu boli podobní, aby sme rástli v láske a boli milovania hodnými ľuďmi. Dosiahneme to vtedy, ak budeme v živote a v srdci uskutočňovať Zlaté pravidlo z Písma: „Čo chcete, aby ľudia robili vám, robte aj vy im“. Platí to aj opačne. "Ži a nechaj žiť!" Potom aj rada sv. Augustína: „Miluj a rob čo chceš!“ v správnom chápaní bude nadčasovo platiť aj pre nás. Tak náš život nadobudne večnú hodnotu.
