Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
Keď spánok nejde na oči
a nedá sa v bok otočiť,
tŕpnu ruky, bolesť v hlave
roj myšlienok neustále,
nedajú sa zastaviť,
v mysli čudné predstavy,
či bude ešte ráno...
Vtedy nezostáva iné:
Prijmem bolesť
s nádejou, že raz
prebolí,
aj sny, ktoré tejto noci
neboli.
Nerozmýšľam toľko
o svojej vine.
Ďakujem za to, čo bolo,
ďakujem za to, čo je,
za bdelosť v noci na lôžku.
Prijmem svoje nepokoje.
Ja domov teplý mám,
nie som bez pomoci
ako bezdomovci v noci
čo žijú ako v brlôžku.
A keď po prebdenej noci
vstanem, poviem: „Sláva!"
a potom každé ráno vravím:
ÁNO
životu, ktorý zostáva...
Pán sa predsa postará.
