V dnešný deň v rádiu po rokoch hrali
starú známu Krajíčkovu pieseň Mamu.
Znenazdajky mi osmutneli oči,
sčerveneli od sĺz, ktoré kanú, kanú...
V dnešný deň pred pár rokmi pochovávali sme mamu
Slová piesne rozžali mi dušu a myslím na ňu.
Aj na bolesť planú, ktorej roky otvárala bránu.
Myslím na jej múdrosť, aj v starobe na jej myseľ zdravú,
na maminu dušu tichú, odovzdanú.
Zanechala detí päť a kŕdeľ vnúčat, keď naplnil sa čas.
Radi by sme ju, čo už nie je možné, mali naspäť pri nás.
Ona nás však čaká všetkých v nebi, kde sĺz už niet,
kde má už zahojenú každú bolesť, každú ranu.
Mami, v našich srdciach žiješ, zostala si s nami.
Ak predsa bolo niečo nepekné a zlé medzi nami,
niečo tajné, nedopovedané, čo bolelo ťa,
úpenlivo prosím za seba i všetkých: Odpusť, mami.
