Koľko pádov má naša reč?
KTO ťa stvoril a má ťa rád?
Prišiel, aby si ty mohol žiť, za teba život položil, vidí každý tvoj pád?
ČO chce, aby si konal ty, tvoj blízky, tvoj najlepší kamarát?
OD KOHO sa učiť treba, aby si zarobil na chleba?
OD ČOHO dať ruky preč, ako spoznávať krásnu matky reč?
Koho si vyberať za priateľov, čo stáť budú pri tebe, keď treba?
KOMU si priateľom, komu slúžiš ty a tvoji najbližší?
ČOMU dávaš prednosť, čomu ťa chce priviesť Otec najvyšší?
Komu česť preukážeš? Čomu prednosť dáš? On všetko prevýši.
KOHO sa treba báť? Nie toho, kto len najlepšie vie ti dať.
ČOHO sa bojíš, že neobstojíš? Čoho treba ľutovať?
Koho chleba ješ, tomu svoju vďačnosť a lásku odovzdaj.
ČLOVEČE! Vedomý si si svojej dôstojnosti?
Buď chlap a maj sa aj ty aspoň trochu rád.
Aj keď vieš, že raz do zemi vložia tvoje kosti.
O KOM píšu dejiny? O tom, kto sám ich tvoril činmi.
O ČOM hovoriť a o čom mlčať bez ľútosti?
O tajomstve, že zostanú z nás len kosti?
S KÝM si si istý, že zachytí tvoj pád? S kým si najviac rozumieš?
S ČÍM sa celý život pasuješ, bojuješ, no víťaziť nemôžeš?
Len s veľkým Tvorcom dejín všetky búrky, strasti premôžeš!
Vedz a buď si istý, že najlepší, najkrajší a posledný pád
Je pád do náručia Boha.
K NEMU nech kráča tvoja noha.
