Milovaný Bože,
o tom, že si
pochybovať sa nemá.
Som iba málo silná žena,
čo v svojom vnútri občas hlesne:
„Bože, kde si?“
Po bezsennej noci
znova mám pocit,
že si tu bol, že v tichu
oslovil si ma:
"Priprav sa, už nemáš čas,
prichádza zima..."
Zima nie je len o ľade,
viera nie je o nálade,
s rozumom je spätá.
Modliť sa a robiť to, čo treba,
Otče, daj nám denne chleba,
tvoja vôľa nech sa deje svätá.
Mám tu ešte domov,
ostávam v ňom nemá.
Ty mi núkaš nový,
keď ma bolesť a tma desí.
Pane, zbav ma temna.
Len tebe chcem veriť, že si.
Tak padám na kolená
a prosím o kvapku rosy pre mňa
čo osvieži mi pery, by nebola som nemá.
Moje srdce chce pamätať na všetky mená,
ktorým túžim vravieť, že si.
Nie o mňa, o ich spásu zápasíš zvlášť.
Veď napísané bolo presne, kde si
bol a kam si šiel potom a po tých,
čo delili si tvoj krvavý plášť,
čo stratili pochop o tom,
čo tvoja láska znamená.
Je pravdou, že si bol, že si...
Odišiel si k Otcovi,
no sľúbil si byť naveky s nami.
A nám u Otca pripravuješ miesto.
A život náš naplňuješ iskrou
nádeje a zmyslom.
Si Alfa i Omega - Víťaz -
Istota, nie premenná.
Preto s láskou dvíham oči k tebe
a padám na kolená.
