V to skoré ráno po prebdenej noci
spolu s tetou dva metre od cesty
stáli sme nepohnuto a pozerali
na valiace sa tanky a na vojakov
s puškami v rukách či na pleci
Báli sme sa pohnúť opreté o seba
čakajúc na spoj do hlavného mesta
ten pohľad dodnes mi v očiach ostal
v mojej pamäti navždy zostala tá cesta
Bola som slečna zaľúbená do spolužiaka
zo základnej školy vracajúca sa k mame
Pamätám si len ten strach z tankov navôkol
mladých chlapcov v plnom zbroji počas cesty všade
Iným spojom čakala nás ďalšia cesta
na Šafárikovo námestie bolo blízko
tam množstvo študentov a ľudí z mesta
a zrazu streľba ...
Trasúc sa stratiac reč s tetou sme utekali preč
Domov ma priviedla k mame šťastne
A môj milý o rok na to podľahol inej tragédii
a už ho toľké roky nieto...
No v mojej záhradke v tieto dni
vždy zakvitnú ruže bielym kvetom
Dnes moderný svet sa o inom točí
spomienka na tento deň však vždy mi zmáča oči
A predsa verím že svet a náš život bude lepší
ak si ho my sami lepší vytvoríme
a si spravodlivosť pravdu a lásku zaľúbime
