Tešila som sa, keď sa celkom pokojnou cestou v roku 1989 zmenil politický systém u nás. Veľkú úlohu v tom zohrali zanietení kresťania už v roku 1988 pri tzv. „sviečkovej demonštrácii", ktorí sa nechali oblievať vodnými delami, ale sviecu, ktorá horela v ich srdiach, si nedali zahasiť. To zabralo - vybojovali slobodu.
Potom sa ako prvá úprava v ústave odstránil jeden z jej článkov, týkajúci sa vedúcej úlohy komunistickej strany. Táto strana sa podpísala pod veľké neprávosti v rokoch totality, kde sa mnohým ľuďom diali zlé veci. Boli kádrovaní, či sú lojálni k predstaviteľom štátu, kde vo všetkých štruktúrach boli iba komunisti. Veriacich učiteľov vyhadzovali zo škôl, ďalší ľudia pre priznanie sa k viere boli vyhadzovaní z práce. Nebolo možné cestovať do zahraničia a devízový prísľub sa vybavoval veľmi zložito. Mali naň nárok iba tí, čo boli blízko ku komunistom. Títo vyvolení mali aj svoje predajne, kde nakupovali za tuzexové poukážky, tzv. „bony" tovar, ktorý bol kvalitnejší, lepší (napr. potraviny), bol to tovar predovšetkým z dovozu.
V päťdesiatych rokoch sa zrušili všetky rehole, mnohých kňazov pozatvárali bez súdov, alebo len s vymysleným obvinením „nepriateľ štátu". Mnohí z nich prežili vo väzení desať aj viac rokov. Bez príčiny. Nebola sloboda, nemohol si hocikto povedať svoj názor. Náboženstvo bolo potláčané. A ešte tu boli ľudia, ktorí boli nasadení na iných ľudí a špehovali ich, udávali, lebo im Štb za to dobre platila. Demonštrácia v roku 1988 a následná politická zmena umožnila aj menovanie nových biskupov a bola daná väčšia sloboda všetkým náboženstvám.
Mnohí mladí ľudia sa za totality dostali na vysokú školu iba po známosti a s „obálkou", čo však nemuselo byť pravidlom. Mám aj odlišnú skúsenosť. Nikdy som úplatok nedala na to, aby som mohla vyštudovať, aby som mala lepšie miesto, lepšiu zdravotnú starostlivosť, alebo pri vybavovaní istých ťažko vybaviteľných záležitostí... Určite aj mnoho iných ľudí sa zachovalo podobne, hoci tých, čo korupciu podporovali, bola možno väčšina. Taký bol vtedajší systém.
Mám pocit, že tie staré štruktúry celkom nevymizli. Mám pocit, že znovu budú chcieť robiť hon na tých, ktorí nebudú poplatní jedinej správnej strane, ktorá sa po voľbách bude snažiť zvrátiť situáciu pred rok 1989. Teda opačným SMERom, znova k totalite. Ak jej voliči na to dajú mandát, ak získa ústavnú väčšinu hlasov v parlamente, obsadí všetky ministerstvá a ostatné štátne štruktúry. Som presvedčená, že to by bol ten najhorší variant, ktorý by po voľbách mohol nastať.
Ani ďalší variant nie je o nič lepší. Ľúbivé sľuby lídri strany SMER spolu s HZDS, ktoré ako nový bájny Fénix vyletiac zo svojho popola znova kandiduje vo voľbách ako „ľudová strana" a ktorých voliči sú prevažne dôchodcovia, nemôžu splniť. Starí ľudia sú najohrozenejšia skupina, sú často chorí, aj viac zabúdajú, a tak zabudli, ako to bolo za ich mladosti (možno patria práve k tým, čo tie komunistické štruktúry vtedy priamo tvorili). Istotu miliónu dôchodcov tieto strany dať nemôžu. Väčšina jej členov je prepletená s komunistickou minulosťou a jej spôsobmi zadlžovania aj detí našich detí.
Preto komunistická politika zadlžovania musela skončiť. Prvá nekomunistická vláda bola ustanovená len na krátky čas. Po roku 1992, keď voľby vyhralo HZDS (v ňom bola väčšina bývalých komunistov), sa v rámci demokracie, kde každý má právo vlastniť majetok, začalo divoko privatizovať. Mnohí pamätajú na „noc dlhých nožov", kde sa obsadili všetky kreslá jedinou správnou stranou, v tom čase to bola tá Mečiarova. Mala v rukách obrovský majetok a začalo obrovské rozkrádanie a tunelovanie. Už vtedy...
Všetci ďalší, ktorí boli pri moci, v tom pokračovali, teda aj premiér Fico. Predtým člen SDĽ, založil novú stranu, za ktorú sa skryl a vystupoval ako veľký demokrat v tom čase, keď sa stal premiérom, vládol v koalícii s HZDS a SNS. Slovenskej národnej strane uverilo mnoho ľudí, ktorí mali radi svoju vlasť, svoj národ, ale ktorá totálne tento národ sklamala. Svojím veľkým dielom prispela k rozkrádaniu majetku tohto národa. Teraz je rozštiepená a už nikdy jej nemôže patriť prívlastok „národná".
Fico v súčasnej dobe, aby odvrátil pozornosť od seba, hľadá stále nové a nové možnosti, ako obviniť expremiéra Dzurindu a všetkých, ktorí mu zamedzili vládnuť po posledných voľbách. Preto zrazu vyšla najavo kauza platinové sitká a vytiahla sa všetka špina, no s úmyslom hodiť ju na tých druhých. Keďže po posledných voľbách dostala dôveru pani Radičová a nie Fico, aj jej musela opozícia nájsť čosi, čo by ju očiernilo v očiach voličov - tak sa posunula do médií dáka kauzička ohľadne Daňového úradu v Košiciach. Ona ako žena, ktorá má šiesty zmysel a ktorá so špinavými praktikami nechcela nič mať, veľmi rýchlo odhadla situáciu a radšej sa stiahla. Nekandiduje ani za svoju stranu, nechce ju ďalej reprezentovať a po voľbách sa v žiadnej gorilovskej politike nemieni angažovať.
Rozkrádanie štátu, ktoré sa dialo už od roku 1993, kde sa kumulovalo bohatstvo krajiny k rukám malej hŕstky "vyvolených", bolo dôvodom aj jej postupného zadlžovania; je to politika, ktorá SMERuje od spoločenstva v rámci štátov EÚ ku kolapsu a následne k našej izolácii. Dostali sme sa síce do EÚ, aj menovú úniu naštartovali a nebolo nám to na škodu. Boli tu ľudia, ktorí predtým zlú povesť Slovenska napravili. Teraz sa boria s problémom dostať sa znovu do parlamentu.
Ako malá krajina si grécku cestu nemôžeme dovoliť. Sú potrebné reformy, ale v rozumnej miere, nie na úkor najohrozenejších sociálnych skupín ľudí, chorých, dôchodcov, mladých rodín s deťmi. Aj veľké nároky lekárov a ich odborových bossov koncom minulého roka bol len spôsob, ako zničiť začínajúce reformy, naštartované za účelom väčšej hospodárnosti v zdravotníctve. Ani sociálny systém nie je spravodlivý, nadŕža tým, ktorí nikdy nepracovali a tí, čo celý život pracovali za veľmi nízku mzdu, sú na tom oveľa horšie. Treba s tým niečo robiť. Riešením nie je ani vyberanie nedoplatkov cestou nespravodlivých exekúcií od tých najmenej majetných, ktorí sa takto dostanú na ulicu, lebo exekúcia ich často stojí až strechu nad hlavou.
Riešením je vrátiť rozkradnutý majetok do štátnej kasy. Nebude na to politická vôľa tých, ktorí súčasný marazmus spôsobili ako prví. A neverím, že tento nespravodlivý systém dá do poriadku ten, čo má iba plné ústa sľubov a istôt, no jeho doterajšie skutky boli úplne iné.
Mám rada túto krajinu, mám rada ľudí, ktorí v nej žijú. Slovensko je maličký štát v Európe, ale má veľa veľkých osobností a talentovaných mladých a múdrych ľudí. Vždy som si vážila ľudí, ktorí niečo dokázali. Dúfam, že v nasledujúcich voľbách ľudia tejto krajiny dokážu uplatniť svoju múdrosť.
