Priznám, že blog som si prečítala až o niekoľko dní, na základe toho, že sa stále objavovali nové a nové diskusie. Nemala som chuť ani sily čítať ich celé. Vzdávam to. Čo je však príznačné pre našu rozpoltenú spoločnosť, vyjadrím niekoľkými bodmi:
1/ Liberalizácia spoločnosti
Čo je len trochu kresťanské a konzervatívne, nemá šancu. Dokázal to výsledok volieb (prekvapivé malé, až neuveriteľné % pre MOST-Híd, Sieť, KDH...). Až to mrazí, keď porovnáme, že kresťanov podľa starších štatistík po roku 1990 bolo v spoločnosti okolo 70%. Už to neplatí.
2/ Tlak médií a ich neobjektivita
Je to aj ich vina. Masírovanie mozgov, pertraktovanie chýb a zla a hádzanie ho na tých, čo na ňom takmer vôbec, alebo majú len malinký, zlomkový podiel. Jedna malá kauzička a líder je úplne odpísaný. Nikto nedokáže krádeže, naopak, milióny zachránených Eur pri stavbe diaľnic sú faktom. Aj za to bol šikanovaný. Aj neobjektívne prieskumy volebnej mienky sú dôkazom toho, že nielen rozum, ale aj pravda dostala mat . Agentúry sa jednoducho „sekli“. Zaujímavé, že ten posledný prieskum, hneď po voľbách s 20 tis. respondentami, bol takmer presný.
3/ Radikalízácia politickej scény
Tak. A máme tu krídlo radikálov, až „neonacistov“, líder ktorých mal už stranu, ktorá bola rozpustená a zakázaná. On to nevzdal a premenoval ju na takú, čo má aj v európskych štruktúrach partnerov. Lebo aj európske štruktúry sa radikalizujú. Jeden ich poslanec to už musel vzdať a odísť pre trestné činy. Voliči o nich buď nevedeli, alebo aj napriek nim ho posunuli do poslaneckých lavíc.
4/ Absencia kultúry prejavu
To, čo nastalo po voľbách, sa nedá nazvať inak, ako hrozné divadlo alebo zlý sen. Každému ide iba o koryto. Jednému, aby ho nestratil, druhému, aby ho získal. A špiny sa valí potokom raz na jedného, inokedy na iného, a všetko speje nie k riešeniu volebnej dilemy, ale k rozvratu. Platí aj humorný výrok: „Kde sú dvaja Slováci, založia 3 strany.“ Nikdy nehľadajú jednotu, len sa hádajú.
5/ Vyprázdnenosť ducha
Čo je najviac tristné a bolestné, je, že nastala akási vyprázdnenosť ducha. Nikomu nie je nič sväté. Nepočúvame sa, iba vykrikujeme. Neznesieme potrebné ticho na premýšľanie a názory padajú raz také, inokedy úplne opačné. Nechávame mladých, ktorí sú vzdelaní a toto vidia, odchádzať do kultúrnejších krajín EÚ.
Ako tieto trendy zmeniť? Tu musí zasiahnuť „vis major“ - vyššia moc, vyšší princíp. Ako zjednotiť rozhádaných politikov? Ako upokojiť rozhádaných občanov? Návratom k tradičným hodnotám aj politiky, aj vzdelania a kultúry, aj náboženstva. Určite nechceme zmeniť náš štát na moslimskú krajinu. Ale kresťanom, ktorých zabíjajú inde, treba pomôcť. Lebo za schengenským priestorom, kde už radikálne hnutia, ako je „šárija“ dostali zelenú, tam je už vojna. A tá ľahko môže prejsť aj k nám. Ale my predsa, ba celkom určite takúto hrôzu na Slovensku mať nechceme. Lebo, aj keď demokracia dostala na frak, sme stále ešte demokratickou krajinou. Nedajme si ju vziať!
