Začína mi byť jasné, prečo sa Slovensko (cez našich poslancov) tak poponáhľalo so schválením trvalého eurovalu. Už za pár dní SR bude musieť zaplatiť cash 130 mil.€. V čom vidím háčik a ako to zmeniť?
Naši milionári majú v bankách (v našich, aj tých zahraničných) svoje peniaze a nechcú o ne prísť.
Čo keby sa na tú sumu, ktorú Slovensko bude musieť zaplatiť, poskladalo nie 99% úbohých občanov, ktorí majú príjmy (teda mzdy a dôchodky) na chvoste krajín EÚ, ale to 1%, čo vlastní tie milióny? Bola by to dobrá investícia.
Im by to bola malina no a možno by svoje peniaze nestratili a dostali ich späť aj s úrokmi. SR by mohla potom v tomto "elitnom" klube EÚ zostať a možno by sa jej ušlo miestečko aj v tom novom. Veď tu existuje elita, ktorá sa vie postarať nielen o seba, ale dá príklad aj pre ostatné krajiny, ako pomôcť tým, vďaka ktorým sa tou elitou stala!
Reči o vyššej solidarite bohatých s chudobnými netreba brať vážne, pokiaľ sa boháči budú podieľať na vyšších daniach iba z tej sumy nad 3000€, čo robí pre nich iba pár desiatok € navyše a štátnemu rozpočtu to veľmi nepomôže.
Ponúkam iné riešenie: Navrhujem hmotný majetok bohatých (vlastniacich byt (obydlie) a iné hmotné veci už od sumy 100000€ zdaniť vo forme tzv. dane z luxuxu, nie plošné zdanenie všetkých, čo majú byt iba na vlastné bývanie (aj to často iba s hypotékou) a nemajú žiaden iný majetok. Všetky jednorázové príjmy jednotlivcov vrátane odstupného a odmien nad 3330€ vyššie by sa mali zdaňovať 25% daňou.
Netreba ani žiadne plošné zvyšovanie daní z príjmov. Celkove vyšší efekt a synergia sa dá, paradoxne, dosiahnuť práve znižovaním daní. Jednoducho formou úpravy zákona o dani z príjmov v nezdaniteľnej časti a úpravou výšky dane diferencovane od výšky príjmu.
Navrhujem riešenie s 2 druhmi dane z príjmu: 15% alebo 25 % daň.
1/ 15% daň u všetkých, ktorí majú mesačnú mzdu nižšiu ako priemer v NH. A takúto mzdu, tipujem, má u nás cca 80% obyvateľstva. A len týmto dať možnosť odpočítania nezdaniteľnej časti vo výške, ktorá je dnes platná. Tým sa dosiahne zvýšenie použiteľných (čistých) príjmov občanov bez faktického zvyšovania hrubých príjmov. PnD a iné dávky sa ponechajú v takej výške ako je tomu dnes. Znížením daní sa môže zvýšiť zamestnanosť a s ňou aj HDP a zároveň znížiť výdavky na sociálne dávky pre nezamestnaných.
Zníženie z 19% na 15% takisto vykonať u všetkých, ktorí majú príjem vyšší ako priemerná mzda, ale nižší ako 1600€ (t.j. približne 2-násobok priemernej mzdy). Tu by sa však uplatnilo už iba 50% nezdaniteľnej časti a PnD sa uplatnia len na deti do 18 rokov. U príjmoch vyšších ako 1600€, ale nižších ako 2400€ (približne 3-násobok priemernej mzdy) sa nezdaniteľná časť už neuplatní, na PnD však nárok bude.
2/ 25% daň u všetkých, ktorí majú mesačnú mzdu vyššiu ako 2400€ (vyše 3-násobok priemernej mzdy). Nezdaniteľná časť, ani PnD by sa tu neuplatnili vôbec.
Týmto sa podstatne zvýši príjem daní do štátneho rozpočtu bez plošného zvyšovania daní u nízkopríjmovoých skupín a ušetrí sa na prídavkoch na deti u vysokopríjmovej skupiny obyvateľstva, ktorá túto sociálnu dávku vo forme PnD nepotrebuje. Pretože dosiahnutie mesačne 3-násobku a viac priemernej mzdy oproti dosiahnutiu minimálnej mzdy veľkého množstva obyvateľstva sú dosť veľké rozdiely. Takto sa efektívnejšie prejaví aj solidarita bohatších s chudobnejšími.
