Už za pár desiatok hodín budú Vianoce.
Chcela by som, a veľmi by som si to želala, aby sviatočnú atmosféru týchto dní nerušili naše až príliš svojské a egoistické prístupy jeden k druhému, k tým, čo názorovo s nami nie sú zajedno. Človek ako jedinečná bytosť bude vždy samým sebou, nikdy nemôže byť niekým iným, jeho názory sú jeho, nikdy nie iného človeka. Spôsob, akým ich vysloví, hovorí o jeho charaktere.
Veriaci nech sa držia viery, ktorú dostali do vienka od rodičov a starých rodičov. Dedičstvo otcov nech zachovajú, ale nech nenútia iných, aby konali inak ako to cítia vo svedomí. Rešpektovanie slobody svedomia každého človeka je veľmi dôležité.
Neveriaci a ateisti nech si stoja za svojím názorom, nech uplatňujú rozum aj slobodnú vôľu, veď ich majú na to, aby konali podľa nich. Ale nech neponižujú iných, ktorí taký istý názor ako oni nemajú. Ak platí, že veriaci nemôže nikoho nútiť, aby veril, tak platí aj to, že neveriaci nemôže nikoho nútiť neveriť a ani veriacich nepovažovať za takých, ktorí sa neriadia rozumom. Stačí si pozrieť v dejinách velikánov ľudstva, koľko z nich bolo hlboko veriacich ľudí. Samozrejme, že bolo medzi nimi aj veľa ateistov. Zaujímavá je napr. osoba nemeckého filozofa Fridricha Nietzscheho, ktorý pochádzal z rodiny evanjelického farára a z úst ktorého zaznel známy výrok: „Boh je mŕtvy"...
Aj pochybujúci, ktorí sa rozhodujú ako žiť, či prijať krst, iné náboženstvo alebo vieru, či inak sa dotýkať duchovných hodnôt, ktoré idú ruka v ruke s každým jedincom, nech konajú slobodne. Nikto v sebe nepoprie, že má srdce, ale nemôže poprieť ani to, že má aj dušu. Telo bez duše by bolo mŕtve. To, ako sa kto rozhodne, je jeho slobodné rozhodnutie, to mu nikto nemôže uprieť a ani vziať. A každý človek za svoje rozhodnutie nesie aj zodpovednosť.
Každý človek má svedomie. Je to taký kompas, ktorý mu hovorí, čo môže a čo už nemôže robiť a ako. Môže mať aj výhrady nekonať tak, ako ho niekto iný núti. Niektorí sú presvedčení, že duša je to, čo robí človeka človekom, nie telo. Ešte lepšie: jednota duše, ducha a tela je to, čo robí človeka človekom. Zabíjanie je zlé, mať rád ľudí je dobré. Čo je dobré a čo je zlé, to vie rozoznať iba správne vychované svedomie. A také môže mať tak veriaci, ako aj ateista. Vtedy, ak je v prvom rade dobrým človekom.
A tak v tieto najkrajšie sviatky roka snažme sa jeden druhého vnímať ako ľudí s túžbami, potrebami a cieľmi dosiahnuť niečo, čo náš život urobí krajším, radostnejším a lepším. Dajme zbohom zbraniam osočovania, nepochopenia, nelásky. Snažme sa komunikovať tak, aby ten na druhej strane mal pocit, že je vypočutý a chápaný a nebojme sa povedať, že aj milovaný. A dávajme si lásku predovšetkým v našich vlastných rodinách, ľuďom v našej blízkosti. Podeľme sa aj s tými, ktorým chýba to najpotrebnejšie: ľudské teplo, teplo domova. A nebojme sa podporiť aj deti žijúcich alebo nežijúcich rodičov v detských domovoch, tiež hladné deti napr. v Afrike, aby sa im aspoň raz v živote dostalo to, čo v našich rodinách prežívame ako samozrejmosť - ľudské teplo. Tak sa celkom prirodzene rozšíri do všetkých oblastí ľudského života to, čo v našej civilizácii trochu chýba. Budujme všetci spolu civilizáciu lásky.
Podajme si ruky a prajme si všetci pokojné Vianoce, plné dobroty a skutočnej pohody.
