Dlhšie som váhala, či napísať o tejto téme, ktorá sa mňa osobne týka len z tej druhej strany, zo strany prijímateľa, nie poskytovateľa zdravotníckej starostlivosti. V zdravotníctve som totiž nikdy nepracovala a za tých 33 rokov, čo som prispievala do systému, som z neho ani veľmi nečerpala. Ľudia boli zdravší a nevplývali na nich tak silno civilizačné choroby ako je tomu dnes. Zdravotníctvo počas totality fungovalo a financie mu nechýbali. Aj väčšina liekov bola zadarmo. Zdá sa, že princíp solidarity bol spravodlivejší. Bohatší a zdraví prispievali na chudobnejších a chorých. Rovnako aj školstvo. Štúdium na vysokých školách, ktorých bolo oveľa menej ako dnes, bolo na slušnej úrovni a mnohí profesori mali vysoký kredit aj v zahraničí. Diaľkové štúdium bolo síce platené, ale mnohí ho získali vďaka príspevku zamestnávateľa. Nebolo počuť, že by niektorá z univerzít, či vysokých škôl nezodpovedala akreditačným kritériám ako je tomu dnes.
Mnoho zo starších, no jednoduchých ľudí sa pýta, čo sa vlastne stalo? Nerozumejú, že zo svojho nízkeho dôchodku musia čoraz viac platiť za lieky a zdravotnú starostlivosť. Veď si celý život prispievali do systému. Teraz práve oni sú tí najslabší, už nie zdraví a ich dôchodky sú v rámci EÚ takmer na najspodnejšej priečke. Kde vezmú na pobyt v zariadeniach sociálnej starostlivosti alebo opatrovateľskej služby, kde by potrebovali aspoň dvojnásobok svojho dôchodku?
Sú na mieste otázky: Kam teda kráča naše zdravotníctvo? Ako je postarané o starých a chorých? Je dôchodkový systém spravodlivý? Prečo všade chýbajú financie? Nielen zdravotníctvu, ale aj rezortu školstva, sociálnych vecí a rodiny a všetkým ostatným rezortom? Môže za to obyčajný občan, alebo môžu za to politici, ktorí za posledných 20 rokov vytunelovali takmer všetko, čo sa dalo? Je daňová a odvodová politika štátu správna? Čo bude s 2. dôchodkovým pilierom? Prečo nie sú si sporitelia istí, že peniaze, ktoré šetrili, prinesú aj dáku novú hodnotu? Skôr majú obavu, že štát ich o ne oberie. Nalejú sa úspory, t.j. peniaze sporiteľov do čiernej diery, s ktorou zápasí štát? Aké budú dôchodky za pár rokov, keď v našej spoločnosti chýbajú ľudia, ktorí by odviedli toľko daní, aby štát mal na dôchodky, zdravotnú a sociálnu starostlivosť? Mladí ľudia ju menej potrebujú. Detí sa tiež rodí čoraz menej a náš národ vymiera. Mladí ľudia utekajú na zárobky do zahraničia. A už aj mnoho dobrých lekárov. Sčítanie obyvateľstva odhalí, že veková hranica v našom národe je už posunutá, štát má menej detí, mladých, ľudí v produktívnom veku, no viac starých ľudí, ktorí budú potrebovať zdravotnú a sociálnu starostlivosť. Ako sa uplatňuje princíp solidarity? Tiež je na mieste otázka, koľko ďalších poisťovacích spoločností na životné poistenie bude vznikať a aké choroby budú poisťovať? Príliš veľa otázok? Toto sú otázky, ktoré si kladie mnoho ľudí v našej spoločnosti.
Veľa som o týchto veciach rozmýšľala a riešenie vidím v nasledovných návrhoch:
vedenie štátu, vláda a parlament - ministri, poslanci, sudcovia, prokurátori, ktorí majú nadštandardné platy oproti 99% obyvateľov tohto štátu, by sa mali zamyslieť, ako viac slúžiť občanom skladajúcich sa na ich platy, schvaľovať zákony, ktoré sú v prospech občanov, a nie v ich vlastný prospech;
vytvoriť pre svojich občanov viac vhodných podmienok pre prácu - zlepšiť organizáciu práce, umožniť viacerým pracovať - prostredníctvom kurzov ich vyškoliť (na jednej strane znížiť nadčasovú prácu a na druhej strane zvýšiť zamestnanosť);
uľahčiť život starých, chorých a odkázaných ľudí vybudovaním siete sociálnych zariadení (napr. v priestoroch zrušených nemocníc), ktoré by si mohli dovoliť aj dôchodcovia s nižšími dôchodkami, tiež vychádzať v ústrety rodinným príslušníkom, ktorí sa starajú o ťažko chorých a nedávať im za túto službu iba almužnu, ale primeraný príjem (plat);
v rámci reorganizácie štátnej správy neumožniť, aby niektorí zamestnanci brali dva príjmy; jeden príjem - vysoký dôchodok ako dôchodca a druhý, ešte vyšší príjem ako štátny zamestnanec, z ktorého sa bude ďalej nabaľovať ešte vyšší dôchodok;
stanoviť hranice maxima a minima dôchodkov - tu by sa tá solidarita najlepšie uplatnila;
nepriamo úmerné zvyšovanie dôchodkov - najnižšie dôchodky zvyšovať vyšším percentom až do dosiahnutia hranice novo stanoveného minima a najvyššie dôchodky nezvyšovať vôbec, pokiaľ by dosiahli viac ako novo stanovené maximum; výnimky z tohto vymedziť priamo v zákone;
V uvedených návrhoch sú veľmi veľké rezervy pre nájdenie prostriedkov pre vyššie dôchodky občanov s najnižšími dôchodkami a tiež pre zníženie veľkého dlhu sociálnej poisťovne. V súvislosti s reorganizáciou štátnej správy zvážiť pole pôsobnosti jednotlivých rezortov. Napríklad vytvoriť rezort školstva, rodiny a športu (viac bude slúžiť mladým).
Vo vzťahu k chorým a starým zvažovať vytvorenie jedného rezortu - zdravotníctva a sociálnych vecí. Ide o dosť príbuzné oblasti, kde by sa mohol dosiahnuť vyšší synergický efekt. Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny ponechať v pôsobnostiach miest a obcí, ktoré sú bližšie k občanom. Ministerstvo „práce" ako také by bolo pretransformované do jednotlivých hospodárskych rezortov, v ktorých budú zahrnuté všetky oblasti práce a podnikania.
Potom aj nemocnice, sociálne zariadenia, zariadenia opatrovateľskej služby, hospice a iné podobné zariadenia (napr. útulky pre osamelé ženy s deťmi, útulky pre bezdomovcov) vrátane duchovnej služby pre nich by na základe uvedeného mohli získať vyšší status. Spravoval by ich jeden rezort a ušetrili by sa prostriedky na tieto veľmi potrebné aktivity pre občanov štátu. Súkromné zariadenia s vyšším konfortom, ktoré sú v demokratickej spoločnosti zriaďované rovnako ako tie štátne, budú mať tiež svoje dôležité miesto a budú si ich môcť dovoliť tí solventnejší, ktorí na to majú.
A nakoniec: Lekári, zdravotné sestry a ostatný zdravotný personál by mal vyriešené svoje požiadavky a získali by rovnaké postavenie v práci, ktorú vykonávajú - jedni v zdravotníctve, druhí v sociálnej oblasti. Do rozpočtu tohto ministerstva by mohlo smerovať viac prostriedkov z daní a odvodov, ktoré si starší a dnes už chorí občania odviedli za roky, keď boli plne produktívnymi členmi spoločnosti. Zaslúžia si to. A lepšie platy si zaslúžia aj tí, ktorí sa takejto činnosti, ktorá je v prospech ľudí, budú venovať.
Potom aj kultúra, vzdelanie a zdravie národa, na ktoré sa všetci svojimi odvodmi a daňami skladáme, sa pozdvihne.