Veľakrát v predreferendových diskusiách zaznela otázka, čo referendum prinesie každému z nás, ba často sa opakovali obvinenia o jeho zbytočnosti. Dovolím si namietať a zároveň potvrdiť, čo referendum naozaj prinieslo. V prvom rade je to prebudenie občianskej spoločnosti. Vynieslo na povrch mnoho čistých a morálnych ľudí, medzi ktorých rozhodne patrí iniciátor referenda pán Chromík. Jeho mediálne vystúpenia neboli prázdnym teoretizovaním alebo ukážkou verbálnej akrobacie. Boli úprimným svedectvom otca rodiny s piatimi deťmi, ktorý ohrozenie rodiny a detí berie vážne a problému sa s nasadením venuje. Argumenty pani Evy Grey na TA3 boli presvedčivé a prezentované s láskou, žiadne náznaky nenávisti voči menšinám. V tej istej relácii si zaslúžili obdiv pohotové reakcie pani Renáty Ocilkovej svedčiace o vytrvalej práci na agende Stratégie ľudských práv a vysokej profesionalite. (Nikde žiadne náznaky agresie voči niekomu. Obvinenia z nenávisti boli virtuálnou súčasťou mediálnej kampane protivníkov referenda). Nehovoriac o stovkách dobrovoľníkov, mladých ľudí, ktorí pomáhali pri distribúcii materiálov k referendu. Treba spomenúť mnohé modlitbové spoločenstvá modliace sa pred referendom celé noci. Poctivo ukladali svoj modlitbový potenciál do neviditeľnej Božej pokladnice v presvedčení, že sa nikdy nestratí. Oceňujem počin katolíckych biskupov, ktorí pastierskym listom prehovorili a oslovili mnohých veriacich, veď to bolo nie len ich právo ale aj povinnosť. Napriek múdremu a pravdivému obsahu listu sa im ušla tiež nezaslúžená kritika.
Je pravda, že hodnoty referenda, ktoré som vymenovala, nie je možné vyjadriť žiadnou finančnou hodnotou. Nie sú totiž o peniazoch. Je to nový fenomén na našej spoločenskej scéne. Je to o ľuďoch, ktorí sa dokážu angažovať, aj keď to neprináša finančný zisk. Dokážu zmobilizovať všetky sily, aby podporili morálny status rodiny s deťmi a nežiadali žiadne sociálne a iné finančné výhody. Uvedomme si, že toto referendum nebolo o peniazoch. Bolo o niečom viac. Bolo o viere a morálke. A ešte sa to zdá niekomu málo?
Určite to bolo málo pre tých, ktorí zostali radšej sedieť doma a prispeli tak k neplatnosti referenda. Priradili Slovensko k mnohým krajinám západnej Európy, ktoré boj s morálkou už dávno prehrali. Vďaka nehlasujúcim sa pochovala nádej, že naše malé Slovensko môže priniesť Európe revitalizáciu kresťanských hodnôt a pozdvihnúť ju k jej pôvodnej koncepcii zakladateľov Schumana, De Gasperiho a Adenauera (zabudnutá agenda EU, zostalo iba euro). Referendum teda odhalilo aj to, že naša krajina nie je ničím výnimočná. Len si nenamýšľajme!?
