Prečo sa tu nakumulovalo toľko zla je viacero dôvodov. Spoločenská atmosféra odsúva pojem spravodlivosti nie len na okraj právneho systému ale aj občianskeho povedomia. Spomínam si na výstižný plagát prvého veľvyslanca SR pri Svätej stolici Mudr. Neuwirtha, ktorý mi osobne odovzdal ešte za svojho života pred predchádzajúcimi prezidentskými voľbami. Kladie si v súvislosti s kandidátom na prezidenta dve otázky: z akých životných právd kandidát vychádza a k akému dobru smeruje. Zdôrazňuje, že uchádzač o hlasy voličov musí byť nezávislý a nevydierateľný. Morálny profil kandidátov by mal byť prvoradou vecou nášho záujmu.
Mudr. Neuwirth ďalej uvádza, že pamäť musí byť prítomná pri každej voľbe. Ľudia, ktorí zabudli, sú ľahko manipulovateľní. Múdrosťou človeka, ktorý si svoju slobodu zaslúžil nasadením vlastného života, vyzýva nevstúpiť dvakrát do červenej rieky. Uvádza notoricky známe a pritom nehanebne marginalizované fakty. Do civilných a vojenských pracovných táborov bolo komunistickým režimom umiestnených 13 375 občanov. Do gulagov bolo odvlečených 6 973 občanov. Strávili tam 5 363 rokov. Komunisti nespravodlivo odsúdili svojich spoluobčanov na 83 615 rokov väzenia. Zavraždených bolo 705 občanov. O nejakej občianskej slobode sa za komunizmu nedá hovoriť.
V tejto súvislosti mi súčasná gorilia invázia nepripadá taká obludná. Veď tá veľká komunistická gorila požierala nevinné obete, mala krvavé ruky. Jej mláďatá a odchovanci sa postupne infiltrovali do všetkých politických strán, aby pošpinili všetko čisté, všetko čo malo aký taký ideál, aby občana znechutili, zmanipulovali. Pravdivo to vyjadril Schutz vo svojom komentári: Gorila odstránila rozdiely medzi demokratmi a komunistami. Je to žiaľ tak, pretože sa odstránili rozdiely medzi dobrom a zlom. Stalo sa to, čo pápež Benedikt XVI. považuje za jedno z najväčších ziel tejto doby - relativizmus. Zrelativizovalo sa zlo, vznikla bezvýchodisková situácia.
Kresťanská viera je vierou nádeje. Poľudšťuje tvrdé srdce človeka a hovorí o láske, ľútosti, odpúšťaní a milosrdenstve. Ideály francúzskej revolúcie sa utopili v potokoch krvi, ukázali na tvrdosť a zvrhlosť samej ľudskej podstaty. Jediná revolúcia, ktorá môže zmeniť náš svet je revolúcia našich sŕdc. Revolúcia života v pravde. Žiť v pravde znamená prijať vlastnú nedokonalosť, priznať pochybenie. Je pravidlom, že počas dlhoročného pôsobenia v politike sa človek nestáva čestnejším, lepším. Práve naopak, stráca sebareflexiu, nemá čas na sondu do svojho vnútra, do svojej duše. A ak ju urobí, dokáže sa zo zlom rýchlo zmieriť, dokáže ho vyargumentovať a ospravedlniť. Patrí to k modernému štýlu diplomacie nepriznať vlastnú chybu. Čo primälo nemeckého prezidenta zrieknuť sa vykonávania vysokého úradu? Bolo to čistejšie právne prostredie, bola to vyššia politická kultúra? Pýtam sa, aké svedomie velilo nemeckému prezidentovi na ústup? Kde je hranica, ktorá slušného človeka zastaví a ďalej nepustí?
Povinnosťou občana je hľadať politickú stranu, ktorá zodpovedá niektorým z uvedených kritérií. Ak ju občan so zmyslom pre pravdu a spravodlivosť nenájde, stráca zodpovednosť pristúpiť k volebnej urne. Ak ju nájde, možno medzi kresťanskými nezávislými osobnosťami, nech urobí tak, ako mu káže svedomie. Naučme sa zaujímať sa o ďalší rast politika, ktorého svojou voľbou potvrdím. Učme sa viac angažovať a využívať demokratické nástroje na ich kontrolu. Zmeňme aj my občania svoj indiferentný postoj k politickému dianiu. Spolupracujme aj my s kategóriou spoločného dobra a zaiste sa to prejaví aj na výstupe našich vrcholových politikov. Voľme zodpovedne!
