Premiér Robert Fico (Smer-SD) počas svojho stretnutia 22. 12. 2024 s Vladimirom Putinom v Moskve vyjadril ochotu Slovenska usporiadať mierový summit, ktorý by mal za cieľ podporiť ukončenie vojny na Ukrajine. Tento krok, hoci ambiciózny, prichádza s niekoľkými komplikáciami. Aby sme pochopili šance Slovenska na úspech, musíme preskúmať sociálne a riadiace faktory, ktoré ovplyvňujú jeho pozíciu v medzinárodnom prostredí.
Sociálne faktory: Dôvera a vnímanie
Základom každého mierového procesu je vzájomná dôvera medzi zúčastnenými stranami. Ukrajina môže vnímať Slovensko ako partnera, ktorý je naklonený Rusku, najmä vzhľadom na kroky, ktoré môžu byť vnímané ako výraznejšie voči ukrajinským záujmom. Na druhej strane, Rusko tradične uprednostňuje sprostredkovateľov z neutrálnych krajín, čo robí pozíciu Slovenska, ako členského štátu NATO a EÚ, problematickú.
Okrem toho, Slovensko musí rešpektovať aj vízie partnerov v EÚ. Ako člen európskeho bloku je povinné dodržiavať spoločnú líniu v podpore Ukrajiny. Akékoľvek odchýlky v prospech jednej strany by mohli poškodiť našu reputáciu a vierohodnosť v rámci únie.
V neposlednom rade, Slovensko čelí vnútorným sporom. Časť obyvateľstva má proruské názory, zatiaľ čo druhá strana jednoznačne podporuje Ukrajinu. Takáto polarizácia oslabuje našu schopnosť vystupovať ako jednotný a presvedčivý sprostredkovateľ.
Riadiace faktory: Politická stabilita a neutralita
Pre úspešné zorganizovanie summitu potrebuje Slovensko stabilnú politickú situáciu a vysokú mieru transparentnosti. Vláda je pod intenzívnym dohľadom doma aj v zahraničí za svoje kroky voči Ukrajine a Rusku. Akékoľvek pochybnosti o jej stabilite a objektivite oslabujú schopnosť viesť úspešné rokovania.
Ako členská krajina NATO a EÚ musí Slovensko vyvážiť podporu spojencov s úsilím o neutrálne sprostredkovanie. Niektoré vyjadrenia premiéra o zlepšení vzťahov s Ruskom však vzbudzujú pochybnosti o jeho schopnosti zachovať nestrannosť.
Neúspech pri organizovaní summitu, alebo jeho výsledky, ktoré by boli považované za jednostranné, by mohli trvalo poškodiť našu pozíciu v EÚ a NATO. Na zabezpečenie dôvery by bola potrebná úzka spolupráca s medzinárodnými inštitúciami, ako je OSN.
Záver:
Slovensko v súčasnosti čelí viacerým vnútorným aj vonkajším výzvam, ktoré výrazne komplikujú jeho ambíciu zorganizovať mierový summit. Dôvera Ukrajiny a Ruska, domáca polarizácia spoločnosti, politická nestabilita a oslabená medzinárodná reputácia robia tento cieľ momentálne veľmi nepravdepodobným.
