V rámci Eurozóny sa v tomto roku okrem nás chystá konsolidovať aj ďalších 7 krajín. Slovensko je však jedinou z nich, ktorá plánuje zároveň aj zvyšovanie výdavkov. Prečo sa obmedzovať? My si to predsa môžeme dovoliť! A tak sme sa rozhodli nielen konsolidovať, ale rovno aj zvýšiť výdavky.
V rozpočte pre rok 2025 plánuje znižovať deficit verejných financií v rámci Európskej únie 8 štátov. Okrem Slovenska sú to ešte Francúzsko, Malta, Fínsko, Taliansko, Slovinsko, Nemecko a Grécko.
Z návrhu štátneho rozpočtu na rok 2025 vyplýva, že príjmy sa zvýšia o viac než 4,9 miliardy eur, čo je v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi pozoruhodný nárast. Avšak, ako to býva zvykom, aj napriek vyšším príjmom sa výdavky nezastavia a ďalšie úsporné opatrenia ostávajú na papieri.
Výdavky totiž vzrastú o 3,7 miliardy eur, čo znamená, že aj napriek vyšším príjmom bude štát pokračovať v „generóznej“ podpore svojich aktivít. Celkový deficit sa vďaka týmto opatreniam zníži z 5,8 % na 4,7 % HDP, čo síce vyzerá ako pozitívny krok, no otázkou zostáva, či tento deficit ešte vôbec možno považovať za „udržateľný“.
Je zrejmé, že na jednej strane vláda vykazuje snahu znižovať zadlženie, avšak na strane druhej to znamená, že nie všetky oblasti dostanú dostatočnú pozornosť, alebo bude potrebné siahnuť po nových, možno nepopulárnych opatreniach. Rozpočet sa teda môže zdať ako pekný, ale v reálnom živote môžeme očakávať ďalšie nepríjemné prekvapenia.
Národná banka Slovenska (NBS) upozorňuje, že cielený deficit slovenského štátneho rozpočtu je stále jedným z najvyšších v rámci eurozóny. V skutočnosti, Slovensko má druhý najhorší výhľad rozpočtovej bilancie nielen pre rok 2024, ale aj pre rok 2025. Tento alarmujúci stav jasne signalizuje, že napriek všetkým vyhláseniam o stabilizácii verejných financií, realita je často komplikovanejšia.
Takýto deficit môže mať dlhodobé negatívne dôsledky, či už na rast ekonomiky, alebo na dôveru investorov a občanov v schopnosť vlády efektívne spravovať financie. Dôležitým aspektom je, že Slovensko v tomto smere nezaostáva len v porovnaní s bohatšími západnými ekonomikami, ale aj v rámci regiónu eurozóny, kde si niektoré krajiny už dávno osvojili prísne rozpočtové disciplíny.
Ak sa situácia nezlepší, môže to znamenať nevyhnutnosť ďalších úsporných opatrení a revidovaných prognóz, čo by zasa mohlo ohroziť ekonomickú stabilitu a sociálnu pohodu. Kto by teda veril, že rozpočet s vysokým deficitom môže byť „zdravý“? Realita nás, žiaľ, neustále vracia na zem.
Zdroje:
https://economy-finance.ec.europa.eu/document/download/92ae05aa-5bec-4f31-874f-3da0246485f2_en?filename=SWD_2024_950_accompanying-17-DBPs.pdf
https://www.mfsr.sk/files/archiv/96/Zakon-o-statnom-rozpocte-na-rok-2025.pdf
https://nbs.sk/dokument/13e346b5-e1bb-4b84-b3a4-b5465e1e774a/stiahnut/?force=true
