Včera sa na jednom pódiu stretli dvaja ľudia. Na pohľad dva úspešné príbehy, v svojej podstate však nemôžu byť rozdielnejšie.
Slovensko totiž včera spoznalo Podnikateľku roka 2014, ktorou sa stala Marianna Slivková z LEDeco solution. Úspešná žena, ktorá z malého Slovenska prerazila so svojim snom až do „skromnejšieho paláca miestneho šejka v Dubaji“ a sníva ďalej. Nielen sníva, ale aj ťažko pracuje, bežne aj cez víkendy. Zdôrazňuje transparentnosť a prozamestnanecký prístup.
Ocenenie jej odovzdával minister hospodárstva Pavol Pavlis, symbol iného podnikateľského príbehu. Príbehu, kde vystupujú karibskí akcionári, vykonštruovaný súdny spor a ide v ňom o 60 miliónov eur. Na ne prispela aj firma Marianny Slivkovej, rovnako ako my všetci.
Čo dodať? K téme, či vložil minister Pavlis do Port Servisu na súdny poplatok vlastné peniaze, alebo iba v igelitke priniesol cudzie, sa toho popísalo dosť. A bohužiaľ všetci už dnes presne vieme ako kauza dopadne. Maximálne tak presunom pána ministra späť do konateľských funkcií, či možno aj parlamentu.
Otázkou je, či sa pán minister zdržal dosť dlho na to, aby si od slečny Slivkovej aspoň stihol vypočuť, že sa na Slovensku nepodniká práve najjednoduchšie. Som si istá, že minister Pavlis sa nezamýšľa ani nad tým, že úspešní a poctiví ľudia, ako slečna Slivková, bez ohľadu na to pracujú a nesťažujú sa. Majú svoj sen, ktorý si chcú splniť nie vďaka, ale napriek „pomoci“ od štátu.
Myslím si, že pán minister mohol napriek stresu, či ho Robert Fico preventívne odvolá, počúvať. Možno by si aj sám vyhodnotil, že nemá žiaden morálny kredit šéfovať rezortu, ktorý má podnikateľom pomáhať. A vláda, poslanci, ale aj príliš horliví úradníci by mali prestať v sebe potláčať otázku, kto je v skutočnosti nepriateľom štátu. My ostatní totiž vieme, že to nie sú podnikatelia, ktorí sa oprávnene sťažujú na rastúcu byrokraciu a buzeráciu zo strany štátu, ale ľudia ako pán minister, ktorí sa len sami označujú za podnikateľov.
Ak sa vám blog páči podporte ho na vybrali.sme.sk. Ďakujem.
