Už sme si tak nejako zvykli na to, že Slovenská republika sa v najrôznejších rebríčkoch krajín umiestňuje na najhorších miestach. A to nie len v tvrdých ekonomických dátach, ale napríklad aj v počte úradníkov na obyvateľa, úrovni škôl, vlastne kam sa pozrieme. Dobré meno Slovensku robia jednotlivci, originálne nesystémové projekty a osobné hviezdne výkony.
Zamyslela som sa, kde je problém, viac z pohľadu manažéra, než politika. Pre túto úvahu nechajme bokom základný etický problém, že svoje pôsobenie nevníma súčasná vláda ako službu, ale ako uplatnenie princípu „..vyhraj voľby, môžeš všetko“. Avšak aj z profesionálneho pohľadu má Robert Fico celú sériu problémov.
1. Priority.
Riadenie projektu/firmy/štátu nevedie k výsledkom, ak prioritou nie je prosperita, v tomto prípade prospertita krajiny. Prioritou Smeru je zarobiť, či nechať zarobiť. Z tohto pohľadu napríklad manažment zdravotníctva je podriadený prioritám Medical Group a im podobným, nie občanom a pacientom. Potom zdravotníctvo vyzerá ako vyzerá (v čakárni na Kramároch mi moja dcéra oznámila, že jej to pripomína nemocnicu v Kambodži, čo nebola metafora ale porovnanie vychádzajúce z reálnej skúsenosti).
2. Neschopnosť.
Nie všetky problémy sú spôsobené zlým úmyslom vlády. Relevantná časť je spôsobená čírou tuposťou – pokusy ministerstva školstva presmerovať študentov tam, kam si želá štát, časť nedočerpaných eurofondov, ktoré nespadajú pod bod číslo 1., atď. Ako vieme, dôsledky tuposti bývajú nedozierne.
3. Ľudské zdroje.
Komplikované stranícke zákulisie, vplyvy z pozadia a rôzne záujmy nie sú zrovna faktory, ktoré by do funkcií presadili prioritne schopných ľudí, o slušných ani nehovoriac. Keď sa potom objaví niekto aspoň trochu schopnejší ako je ich bežný priemer, robí premiér presne to, čo každý mizerný manažér – nenechá toho človeka dokončiť jednu vec a už ho ženie na ďalší projekt (ako dlho bol Pellegrini ministrom školstva?)
4. Chýbajúca vízia.
Riadenie štátu v podaní súčasnej vlády prebieha ako zmes hasenia okamžitých problémov, realizácia nedomyslených hurá nápadov a následné hasenie ďalších problémov, ktoré z tých nápadov vzchádzajú. Chýbajú koncepčné riešenia pre celé skupiny občanov a problémov – živnostníci, mladé rodiny, školstvo... V tejto situácii Robert Fico aj vcelku milý nápadík dočerpať eurofondy (ktoré už nevedia ukradnúť a prepadli by) na zamestnávanie mladých matiek prezentuje ako koncepčné riešenie.
5. Zakrývanie mizerných výsledkov nezmyselným míňaním – vo svete biznisu to zvyčajne prebieha tak, že keď sa nedostavuje úspech, vystresovaný neschopný manažér presvedčí majiteľov, že jediná záchrana je masívna a bombastická kampaň. Bum - vlaky zadarmo v prípade vlády Roberta Fica. Ešte má prísť preplácanie plynu a dovoleniek.
Prosím Vás, už im to zoberme z rúk.
Ak sa vám článok páči podporte ho na vybrali.sme.sk.
