Kotlebova kampaň beží intenzívne celé mesiace. Začala sa v lete akciami ako Rytierske dni, od jesene organizujú mítingy - v halách, kulturákoch, penziónoch a na námestiach - štyri mestá týždenne. Násobte. Týždne krát miesta krát ľudia. Krát ich odhodlanie a presvedčenie potom.
Po mesiacoch sa im postavili občania, Progresívne Slovensko začalo organizovať protesty, niekde sa pridali aj Za ľudí. Fantastické, skvelé. Lenže dve, tri miesta, svetielka nádeje sú viac výnimkou ako pravidlom. Oslavovať, tešiť sa, že všetko je fajn, spoločnosť je väčšinovo demokratická a fašizmu sa postavila je ako radosť z krásnej hudby v tanečnej sále Titanicu.
Piatok, 24. januára 2020, Kysucké Nové Mesto. Pódium na námestí je nachystané, nasvietené, hrá hudba (trestom za nakrúcanie týchto mítingov je, že tie hrozné Ďuricove texty už viem naspamäť). Na námestí už pol hodiny pred začiatkom postávajú hlúčiky obyvateľov a obchádzajú ho dôležito sa tváriaci svalnatí organizátori. Na boku námestia kampaňujúci progresívci rozbaľujú plachty. Prídu dve dodávky ĽSNS a postavia sa priamo pred protestujúcich, čím ich oddelia od námestia. Jedna z nich prejde po transparente s prečiarknutým ľudáckym znakom - len aby potom po ňom cúvla naspäť. Na streche amplióny - usporiadatelia ich pustia nahlas, ukrutne nahlas a celý čas pred začiatkom mítingu takto znemožnia protestujúcim komunikovať, skandovať. Hluk je znervozňujúci a únavný. Pred začiatkom mítingu prichádzajú policajti so psami a postavení v rade vedľa seba chránia námestie s Kotlebovcami pred protestujúcimi.
Prichádza Kotleba, Mazurek, Kuffa a ďalší. Na námestie sa zrazu prihrnie dav - postávali zrejme po vedľajších uličkách, alebo prichádzajú na poslednú chvíľu. Míting sa rozbieha. Usporiadateľ ďakuje ľuďom, že prišli: “… a vy, milovaní Kysučania, v takomto obrovskom počte, na rozdiel od tých zhulených tam vedľa.” A beží program v štandardnom scenári. Heslá, skandované protestujúcimi doliehajú na námestie len ako vzdialený hluk, ktorému sa nedá rozumieť. Mazurek hovorí o platenom komparze, Kotleba ich označuje za feťákov a buzerantov a účastníci tieskajú.
Treba tiež povedať, že protestujúcich je podstatne menej ako účastníkov mítingu - maximálne štvrtina. Čo samozrejme Kotleba rád zdôrazní z pódia.
Na námestí odznie klasický reportoár - štát na nás kašle, kupujú sa nezmyselné stíhačky a ľudia trú biedu a zomierajú v nemocniciach, vozíme cudzincov pracovať do Landroveru a naše deti nemajú prácu, Cigáni, imigranti, rozložená Európa horí a hordy imigrantov znásilňujú ženy. Kiskovci a Progresívci rovná sa drogy, buzeranti a imigranti. My sme riešenie - sociálne podniky, štátne byty, práca. Sme národovci a vlastenci a zachránime vás. Voľte 24.
Míting prebehol bez najmenšieho zádrhelu a vzdialený hluk protestujúcich mu pridal na dramatickosti. (videohttps://www.youtube.com/watch?v=TFYBuOdWeCg)
Presun do Rajeckých Teplíc. Pred penziónom Talisman, ktorý majú Kotlebovci objednaný stojí dav asi 60 ľudí s transparetami a skanduje. Policajti ich oddelili od penziónu - sú na protiľahlom chodníku.
V penzióne je nachystaná miestnosť asi pre 80 ľudí - zaplnená je už 20 minút pred začiatkom a stále prichádzajú ľudia. Pri dverách je stolík s letákmi a odznakmi. Vo vnútri vládne angažovaná a radostná atmosféra. Ľudia sa cítia súčasťou dejín, ktoré sa dali do pohybu. (Bojím sa, že áno.)
Penzión je naplnený do prasknutia, ľudia zaplnili aj chodbičku pred sálou a vstupnú miestnosť. Usporiadatelia sa s protestujúcimi vysporiadavajú znova hlukom - pred penziónom sú reproduktory, z ktorých hrá Ďurica a potom veľmi hlasno prenášajú program zo sály.
Kotlebovci strhli kritickú masu ľudí - ich nárast už vidno v pieskumoch, posiľňujú, začínajú sa tým verejne chváliť. Ich voliči už dávnejšie majú pocit, že sú súčasťou víťazného klanu. Ľudia, ktorých postsocialistická verzia modernej demokracie z rôznych dôvodov postavila na okraj, sú zrazu súčasťou diania. Niekto im priznáva hodnotu, rešpektuje ich a chodí za nimi - do Cinobane, do Palárikova, do Kysuckého Nového Mesta… Zrazu existujú. Sú dôležití.
Majú protesty zmysel? Absolútne. Ale tváriť sa, že to stačí, že Slovensko sa postavilo fašizmu na pár miestach a bude dobre, je slepá naivita. Situácia je kritická. Päť týždňov do volieb.
Slovenská občianska spoločnosť opakuje voči Kotlebovi stále rovnaký postup - odvracia pohľad. Je to pochopiteľné - nie je to nič pekné. Lenže aj výsledky ku ktorým to vedie, sú vždy rovnaké. Nechceli o ňom písať, aby mu nerobili reklamu a stal sa županom. Nepustili ho do médií, tak vošiel do parlamentu. Mesiace úspešne kampaňuje po celom Slovensku, je na ceste vyhrať voľby. Facebookové bubliny šíria fotky z protestov, vytvárajú dojem masy a kameňujú poslov.
Odvraciame zrak a tvrdíme, že to bude dobré. No nebude. Čo spravíme?
Pozrime sa na to, čo robí. Pomenujme realitu. Odkrývajme ho v médiách. A vysvetlime úplne všetkým ostatným, že ak nič neurobíme, nastúpi fašizmus. Jeho voličov nepresvedčíme. Ale môžeme zmobilizovať ľudí, ktorí nechcú ísť voliť, lebo “nemajú koho”. Nehovorme, že bude dobre. Hovorme o tom, čo nám hrozí, aby sme k tým voľbám prišli do nohy.
“Zavriem oči, bubák zmizne” nefunguje. Toto je reálny svet.
https://www.youtube.com/watch?v=KtX7-5MlvFQ&t=10s
https://www.youtube.com/watch?v=kTZhrPwknx4
https://kultura.sme.sk/c/22290151/nebezpecne-ludova-kampan.html
