Uz sme s kamaratmi mali porobene vsetky skusky, volno pred sebou, kamaratka naseho kolegu sa vsak prave drvila anatomiu. Pre medikov je moznost pred skuskou ist do pitevne, aby sa neucili len z kniziek - vstup nie je nejako strasne kontrolovany. Ak si este date k tomu biely plast, tvarite sa suverenne a pod pazuchou nesiete knihu, nerozozna vas ani ten dozorkonajuci, ktory ma pomahat studakom, ked maju nejake otazky - tak znelo know how od kamaratky.
Takze som mal biely plast, knihu pod pazuchov a tep 150.
Hej, a sacok vo vrecku, pre kazdy pripad.
Nebolo ho vsak treba. Naberali sme s kamaratmi coraz viac odvahy, uz sme ocumovali exponaty (ci ako to nazvat) z coraz blizsej vzdialenosti, spustali coraz hlasnejsie komentare a zacinali si vychutnavat pocit vitazstva nad sebou, ze sme neodpadli.
Ked vsak kolega lezerne prehodil - "pocuvaj, toto je asi pecen, nie?" - jemny pracovny sum v miestnosti okamzite utichol. Komentar medika pred skuskou, ktory si nie je isy polohou pecene posobi podozrivo, ked vsetci ostatni hladaju vseliake drobne nervy, cievy a cojaviem co este.
Hlboke filozoficke hmmmmmm, hmm a odchod na opacnu stranu miestnosti situaciu ukludnilo.
Pokracovali sme dalej - a presli vsetky stoly. Drzal som v ruke ludske srdce, pripadalo mi velmi velke s obrovskou aortou - a namiesto obavy, ktoru som pred vstupom do pitevne pocitoval ma zacal naplnat uzas, ako je to vsetko perfektne vymyslene a naskladane a kooperujuce a vzajomnekomunikujuce a uzasne.
Ked som sa potom isiel na stanicu na vlak domov, stretol som kolegyne zo strednej - medicky - aka nahoda :)
Zacal som im rozpravat, kde som prave bol, ake mi to pripadalo paradne.
Vypoculi ma trpezlivo ako otec trojrocneho synka ktory hovori o krase farebnej nastrbenej gulicky, ktoru nasiel.
Rozlucil som sa, za 50 metrov som zastal a pozoroval ludi, prechadzajucich okolo. Vo vnutri kazdeho bilo srdce, velke ako zovrete zapastie. Pohanalo krv, prenasalo kyslik, zasobovalo mozog, nas obrovsky dom myslienok s temnymi pivnicamii nevedomia.
Prevadzkova slepota. To je to, co nam ubera radost z krasy okamihu.
